Text: Ivana Nemethová
Príspevok rozoberá koncepciu vytvárania energeticky plusových mestských štvrtí a potrebu udržateľných a energeticky účinných budov. Vysvetľuje výzvy a možné riešenia, ako napríklad koncepciu energeticky plusových štvrtí (PED), čo sú mestské oblasti, ktoré vyrábajú aspoň toľko energie, koľko spotrebujú. Sumarizuje poznatky z letnej školy v Grazi, kde odborníci diskutovali o technických a ekonomických aspektoch, opakovateľnosti riešení PED a ekonomickej uskutočniteľnosti a certifikácii takýchto štvrtí. Okrem toho opisuje My Smart City Graz ako príklad, pričom vyzdvihuje jej riešenia udržateľnej mobility, obnoviteľné zdroje energie a inovatívnu infraštruktúru.
Tvorba miest nie je záležitosť, ktorá trvá pár mesiacov, rokov, bavíme sa o desaťročiach. A to, ako bude vyzerať budúcnosť, ktorú potrebujeme za pár desaťročí vytvoriť, máme zadefinovanú v našich klimatických cieľoch. Do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu – pod tento cieľ sa podpísali vyspelé krajiny sveta, vrátane nás. Čo táto úloha znamená v stavebnom sektore? V súčasnosti sú budovy sú zodpovedné za 40 % celosvetovej spotreby energie a 36 % s ňou spojených emisií skleníkových plynov, ktoré pochádzajú najmä z výstavby, prevádzky, renovácie a demolácie. Zatiaľ sme sa ako spoločnosť v snahe znižovať túto záťaž venovali hlavne emisiám, ktoré vznikajú v prevádzke (hlavne vykurovaním, chladením, vetraním, prípravou teplej vody, spotrebou elektriny atď.), v podobe prísnejších noriem na energetickú efektívnosť a rôznych inovácií v izolačných materiáloch a technológiách v budove a obnoviteľných zdrojoch energie. Mnohé budovy idú nad rámec legislatívy – pasívne, nulové či plusové budovy sú už realitou, aj keď zatiaľ skôr ojedinelou. Lenže za 25 rokov by takto mali fungovať všetky budovy. Vyrobiť viac energie ako spotrebujeme je cieľom a výzvou, ktorá sa však ťažko realizuje. OZE majú svoje prirodzené obmedzenia, užívatelia majú svoje potreby, materiály svoje vlastnosti a dosiahnuť medzi všetkým tým kompromis, bez toho, aby niekto vyhlásil, že je to drahé a nedá sa to, je veľmi náročné.
Energeticky plusové štvrte sú trikom, ktorý nám môže zásadne pomôcť.
K znižovaniu emisií totiž nemusíme pristupovať jednotlivo pri každej budove, nemusíme pre každú budovu inštalovať vlastný zdroj energie. Koncept získavania, ukladania a spotreby energie môže byť spoločný pre celú štvrť, tak si môžu budovy a užívatelia v nich navzájom pomáhať. Lokálne vyrobená elektrická a tepelná energia alebo odpadové teplo či chlad sa môžu prepravovať medzi budovami. Prístup založený na spolupráci môže ušetriť energiu a peniaze. Napríklad fotovoltický systém 100 kWp je z hľadiska investičných nákladov výrazne lacnejší ako 20 samostatných 5 kWp systémov.
Čo je to vlastne Energeticky plusová štvrť (Positive Energy District – PED)?
Základnou myšlienkou PED je mestská oblasť, ktorá počas roka vyrobí aspoň toľko energie, koľko spotrebuje. PED však nie je ostrov, ale skôr dobre fungujúca a flexibilná súčasť širšieho energetického systému. Táto koncepcia revolučne mení tradičnú prax jednosmernej dodávky energie prostredníctvom potrubia z elektrárne k spotrebiteľom v meste. Teraz sa mesto mení na mozaiku výrobcov, spotrebiteľov a zásobníkov energie, ktoré sú vedľa seba a navzájom sa prelínajú. Projekty PED si vyžadujú integráciu rôznych systémov a infraštruktúr a interakciu medzi budovami, užívateľmi a regionálnymi systémami energetiky, mobility a ICT systému (informačné a komunikačné technológie), pričom optimalizujú obývateľnosť mestského prostredia v súlade so sociálnou, ekonomickou a environmentálnou udržateľnosťou. PED sa považujú za riešenie dekarbonizácie miest, pomáhajú vyrovnávať sieť, ako aj zlepšovať kvalitu života obyvateľov a užívateľov. Akýkoľvek systém vydrží len vtedy, ak ho budú podporovať užívatelia a obyvatelia.
Tvorbe takýchto štvrtí sa venovala aj letná škola v Grazi, ktorú organizovali partneri projektov IEA Annex 83 a EXCESS s cieľom poskytnúť poznatky o technicko-ekonomickom modelovaní energeticky plusových štvrtí, najmä o nákladoch počas životného cyklu. Stretli sme sa tam s podobne zameranými odborníčkami a odborníkmi z celej Európy a veľa sme diskutovali o replikovateľnosti technológií a riešení PED v rôznych krajinách a klimatických podmienkach. Veľká téma bola taktiež ekonomická realizovateľnosť a certifikácia PED. Za odmenu sme si medzi prednáškami mohli si zbehnúť na 13. poschodie a dotrhnúť si sladkú figu. Škola sa totiž konala v inšpiratívnom prostredí, na najvyššom poschodí Science tower, čo je energeticky plusová budova s krásnou záhradou na streche.
Štvrť, v ktorej sa Science tower nachádza sa nazýva My Smart City Graz, čo je tiež projekt energeticky plusovej štvrte. Ide o bývalý brownfield priemyselnú oblasť severne od hlavnej železničnej stanice. Na ploche 8,2 hektára vzniká inteligentná štvrť, ktorá spája udržateľné riešenia mobility, najnovšie technológie a obnoviteľné zdroje energie. Centrálne umiestnený park Nikolaus-Harnoncourt-Park tvorí zelené pľúca uprostred inteligentného mesta, v ktorom si obyvatelia budú môcť užívať voľný čas. Štvrť ponúka obytné, kancelárske a obchodné priestory, školy a služby s napojením na miestnu verejnú dopravu. Pod Science tower by ste márne hľadali podzemnú garáž, je tam 12 vrtov (200 metrov hlbokých) na chladenie a vykurovanie. Vedci a vedkyne dochádzajú do práce na bicykli alebo električkou.
Energeticky plusové štvrte sa postupne stávajú realitou v mestách po celej Európe, sú inovatívne, ambiciózne a takmer vždy veľmi zložité projekty. Základným predpokladom je jednoznačné porozumenie a zhoda všetkých zúčastnených strán o cieli dosiahnuť PED. Implementácia požiadaviek na tvorbu PED vyžaduje čo najskoršiu spoluprácu a koordináciu medzi architektmi a projektantmi v oblasti energetiky, čo v slovenských pomeroch nie je bežné. Naozaj sa však budeme musieť naučiť, že nad energiou je potrebné rozmýšľať už od prvej skice. Už druhý semester to učíme aj študentov na FAD STU v Bratislave. Hlavnou zásadou je čo najefektívnejšie využitie miestneho potenciálu obnoviteľných zdrojov energie. To však neznamená, že štvrť bude počas celého roka ostrovne autonómna. Skôr bude fungovať tak, že si bude vymieňať energiu so svojím okolím. Pri plánovaní sa musia zohľadniť sociálne aspekty, aspekty kvality života používateľov a ich pohodlie, rovnako ako energetické, ekologické a ekonomické aspekty. Skvelým doplnkom pri rozvoji PED sú energetické komunity, pretože umožňujú svojim členom finančný prospech.
A nám všetkým PED umožnia dosiahnuť zdravšie, šetrnejšie a odolnejšie mestá.
Ak sa chcete dozvedieť viac o tejto téme, pozrite si záznam z podujatia „Od udržateľných budov k udržateľným mestám“, ktoré sme organizovali v kultúrnom centre Malý Berlín v Trnave. O transformácii miest na uhlíkovo neutrálne a konkrétnych štvrtiach v Amsterdame prišiel prednášať výskumník Jeroen Brouwer z Holandska. Hovoril o bývalej priemyselnej štvrti Buiksloterham na severe Amsterdamu, kde už niekoľko rokov prebieha transformácia na štvrť so zmiešaným funkčným využitím. Staré budovy uvoľňujú miesto novým, cirkulárnym a energeticky plusovým budovám a tvoria novú vitálnu obytnú štvrť.
Tu sú ďalšie iniciatívy, ktoré sa oplatí sledovať:
Spoločná programová iniciatíva Urban Europe (www.jpi-urbaneurope.eu/ped/ ) – centrum znalostí o transformácii miest. Zapája sa doň 20 členských štátov EÚ a realizuje ho JPI Urban Europe a zainteresované strany zo sietí financovania výskumu a inovácií, mestá, priemysel, výskumné organizácie a občianske organizácie.
EnergyCities (www.energy-cities.eu): európska vzdelávacia komunita pre mestá budúcnosti.
Ivana Nemethová
Inštitút pre pasívne domy, Znepokojené matky
