Text: Mária Beňačková Rišková
Oslovili sme členov a členky združenia Manifest 2020 a šéfredaktorku časopisu Koncept, aby nám odpovedali na tri otázky k téme NEB, ku kontextu iniciatívy na Slovensku a k súvisu s ich prácou. Odpovede nám poskytli: Nora Vranová, architektka, predsedníčka Slovenskej komory architektov, Ingrid Konrad, architektka, bývalá hlavná architektka Bratislavy, Martin Stohl, architekt, člen predstavenstva SK GBC, Pavol Pokorný, architekt, platforma Staviame z dreva, Pavol Kukura, architekt, predseda predstavenstva SK GBC, Peter Beňuška, architekt urbanista, prvý hlavný architekt Európskej komisie, bývalý hlavný architekt Bratislavy, Zuzana Pastirčák Duchová, kurátorka a publicistka, šéfredaktorka magazínu Koncept. Odpovede prezidentky Manifest 2020 Ľubice Šimkovicovej nájdete v rozhovore s ňou v Koncepte 07 a ako bonus odpovedal na tie isté otázky architekt Viliam Zajíček (jeho odpovede sú uvedené pri texte o Nádvorí Trnava.
Otázka 1:
Ktoré z vašich profesionálnych aktivít sú kľúčové, keď hovoríme o princípoch NEB, najviac vystihujú princípy NEB a najviac si ich ceníte? Nakoľko je osobitne pre vašu špecializáciu relevantná téma NEB?
Nora Vranová
Som architektka. Architektúra je komplexná profesia, ktorá zahŕňa okrem estetických a technických parametrov aj mnohé ďalšie tzv. soft aspekty – spoločenská a environmentálna zodpovednosť, ochrana kultúrneho dedičstva a budovanie kultúrneho povedomia, sociálne dosahy urbánneho plánovania a mnohé ďalšie. Ide teda o multidisciplinárny odbor (podobne ako Nový európsky Bauhaus). Ak mám byť úplne konkrétna, tak s mojou prácou najviac rezonuje téma opätovného využitia jestvujúceho stavebného fondu – rekonštrukcie, revitalizácie, konverzie a adaptácie priestorov a budov, ktoré možno časom stratili svoju funkciu a opodstatnenie, no nestratili svoje základné konštrukčné vlastnosti a zabudovanú energiu do nich vloženú. Tu vidím obrovský potenciál nielen v šetrení materiálnych a energetických zdrojov, ale aj v uchovaní hmotnej kultúry udržateľným spôsobom. Nové funkcie spolu s energetickým a technologickým upgradom vracajú starým domom a miestam život a prinášajú spravidla aj omnoho vyššiu kvalitu prežívania. Zároveň znižujú tlak na novú výstavbu a rozširovanie zastavaných území, čo tiež nie je zanedbateľný benefit.
Ingrid Konrad
V Rakúsku, kde dlhodobo pôsobím, sa začala veľká zmena vo všeobecnej potrebe udržateľnosti v rozvoji sídiel a výstavbe o pár desiatok rokov skôr ako na Slovensku. Najskôr sme boli ako architekti a urbanisti konfrontovaní s ohrozením zdrojov pre rozvoj sídiel. Najviac rezonovali spôsob a koncentrácia zástavby, využitie území a samotných stavieb a ochrana zelene. K neúmernému narastaniu energetickej spotreby budov a náročných technológií sa neskôr pridala potreba zmeny energetických zdrojov a návratu k prirodzeným možnostiam ochrany interiéru pre život a prácu. Tlak udržateľnosti na architektonickú tvorbu sme intenzívne diskutovali. Ako architekti sme sa s našou „voľnou“ tvorbou cítili zatlačení do kúta, podriadení požiadavke udržateľnosti, a našli sme sa v intenzívnej tímovej spolupráci s technikmi, viac ako predtým sme akceptovali požiadavky na využívanie lokálnych materiálov a zdrojov. Je len prirodzené, že sme sa vrátili k myšlienke, ako pracovať so zastavaným územím, aby myšlienka udržateľnosti nekončila vonkajšou schránkou stavby, ale aby sme chápali ambivalenciu nezastavaného priestoru a pri materializovaní rozvoja do priestoru pre život bol výsledok prirodzene krásny a inkluzívny pre všetkých. Myšlienku NEB vidím práve v tomto nevyhnutnom zavŕšení našej tvorby ako architektov a urbanistov – tvoriť krásne a udržateľne pre všetkých.
Martin Stohl
Pre našu developerskú spoločnosť, ktorá prináša na trh budovy, verejné priestory a celé štvrte, sú princípy NEB veľmi inšpiratívne, napriek tomu, že nezapadáme do stratégie podpory NEB iniciatív „zdola“. Udržateľnosti sa venujeme systematicky už dlhodobo. Krása je súčasťou kvalitnej architektúry, ktorú tvoríme. Inklúzia prekračuje rámec legislatívnych požiadaviek na bezbariérovosť, je princípom tvorby verejných priestorov, kde sa stretajú užívatelia budov s návštevníkmi bez rozdielu. Z môjho pohľadu sú to práve naše verejné priestory, kde sa najviditeľnejšie prejavujú princípy NEB, ktoré aplikujeme. Naším cieľom je vytvoriť zdravú a živú, inkluzívnu a kultivovanú komunitu v nami developovaných územiach, kde by inak hrozila gentrifikácia, vyľudnenie po pracovnom čase, prípadne kriminalita či iné hrozby.
Pre mňa osobne ako architekta zameraného na témy udržateľnosti a zároveň ESG manažéra sú princípy NEB skvelým rámcom, ktorý spája a zároveň dopĺňa dnes aktuálne témy dekarbonizácie, adaptácie na zmeny klímy a budovania udržateľného spoločenstva pripraveného na budúcnosť.
Pavol Pokorný
Pre nás v platforme STAVIAME Z DREVA/POKORNY ARCHITEKTI je vždy najdôležitejšia praktická a konkrétna činnosť, nech už má akúkoľvek „nálepku“. V našom geografickom priestore je ešte stále rola architekta definovaná ako „toho, ktorý navrhuje vizuálne atraktívne stavby“ (viď aktuálne nominácie na CE ZA AR a ich komunikácia médiami laickému publiku). V našich profesionálnych aktivitách na nami navrhovaných a realizovaných stavbách názorne do/pre/(u)kazujeme, že aktuálna rola architekta rolu „architekta vizážistu“ nevyhnutne presahuje v cieľavedomom nasadzovaní elementárnych nástrojov na tvorbu environmentálne priateľských budov, a to vo forme dôslednej aplikácie energeticky úsporných konceptov a používania obnoviteľných stavebných materiálov. Bez tohto technického základu je márna každá ďalšia snaha o udržateľnosť.
Pavol Kukura
Jednoznačne udržateľnosť. Podporovať udržateľnosť v stavebníctve a architektúre je základnou misiou našej organizácie SK GBC (Slovenská rada pre zelené budovy) a ceníme si každú aktivitu, ktorá podporuje tento cieľ. NEB je iniciatíva, ku ktorej sme sa okamžite pridali, pretože podporuje našu misiu v celoeurópskom meradle. Navyše, integráciou všetkých pilierov NEB-u spája udržateľnosť s krásou aj so sociálnym začlenením, takže jej dáva novú dimenziu.
Pekným príkladom takej integrácie v našej činnosti je projekt Prezidentská zelená pečať, ktorá hodnotí a oceňuje kvalitne obnovené verejné budovy. V systéme hodnotenia nie sú len základné parametre udržateľnosti (energetika, materiály, zeleň, odpady, cirkularita), ale aj špeciálne kategórie ako estetika a architektonická kvalita a tiež inklúzia a osveta. Myslím, že je to v súlade s piliermi NEB-u a aj takto sme sa pridali k iniciatíve Nový európsky Bauhaus.
Peter Beňuška
Moja dlhoročná profesijná prax zahŕňa navrhovanie budov, verejných priestranstiev, obytných zón, ako aj plány celých obcí, miest a regiónov. Všetkými úrovňami tvorby nových priestorov či transformácie existujúcich štruktúr sa zákonite premietajú hodnoty a princípy NEB-u. A to aj dávno predtým, než boli sformulované „oficiálne“ v rámci iniciatívy NEB. V tomto nie som žiadnou výnimkou, mnohí architekti a urbanisti ich automaticky uplatňovali vo svojej tvorbe už dlhé desaťročia. Význam NEB-u však vidím v zosieťovaní jednotlivých individuálnych či skupinových snáh o holistický prístup k tvorbe prostredia s vyváženým, harmonickým zastúpením troch hodnôt a troch pracovných princípov NEB-u. A v neposlednom rade je dôležitá aj silná politická podpora NEB-u zo strany predsedníčky Európskej komisie. Nie všetci si uvedomujeme, že naša profesia, respektíve holistický prístup k architektonickej tvorbe, ešte nikdy nemala takú silnú záštitu tak vysoko postavenej političky či politika, ako má dnes.
Môžem uviesť aj konkrétny príklad uplatnenia hodnôt NEB-u v mojej tvorbe. Vyberiem projekt malej administratívnej budovy firmy Technoklíma v bratislavskej Karlovej Vsi. Navrhli sme ju a zrealizovali spolu s kolegom Petrom Topinkom a s Miriam Frohlichovou-Topinkovou. Pri návrhu sme s klientom a so zamestnancami firmy spolupracovali tak úzko, že vlastne aj oni sa stali spoluautormi tohto objektu (SPOLU). Pôvodný rodinný dom sme čiastočne zachovali a včlenili do novostavby, čím vzniklo vnútorné átrium s japonskou záhradou s bonsajom. Rozvoľnená dispozícia umožnila prirodzené prevetrávanie bez použitia klimatizácie a taktiež presvetlenie interiérov prirodzeným denným svetlom. Veľmi významným prvkom udržateľnosti budovy sa stalo riešenie energetických potrieb objektu zemnými vrtmi (UDRŽATEĽNE). Užívatelia boli veľmi spokojní nielen s celkovým dizajnom objektu a jeho interiérov, ale aj s jeho úžitkovými kvalitami. Mnohí návštevníci sa vyjadrovali pochvalne o estetike riešenia budovy i záhrady s okrasným bazénom s vodopádom (PEKNE).
Zuzana Pastirčák Duchová
Keďže aktívne pôsobím v oblasti kultúrnej publicistiky od svojich štúdií dejín umenia v Bratislave a vo Viedni, vznik iniciatívy NEB som si nemohla nevšimnúť. Napísala som na túto tému niekoľko odborných a popularizačných textov, zúčastnila sa viacerých podujatí, snažím sa, aby mi neunikla žiadna novinka. Prirodzene, pri mojom teoretickom a umeleckom zameraní rezonuje hlavne kultúrna stránka (BEAUTIFUL), ale za dôležité považujem práve odporúčania venovať sa problémom interdisciplinárne, z viacerých hľadísk a mentálne sa neizolovať. Takéto prístupy som sa snažila aplikovať aj pri spolu-kurátorovaní viacerých umeleckých projektov ako festival Nasuti či Year of Climate Care, ktoré sa čiastočne prekrývali s obdobím vzniku NEB. Účasť na oboch NEB festivaloch mi dala nesmierne veľa inšpirácie a prepojení s „rovnako šialenými“ ľuďmi. Jednoducho, necítim sa s mojím nadšením pre peknú a zaujímavú architektúru, umenie, udržateľnosť, prírodu a zároveň technológie a spoločnosť sama. Toto sieťovanie sa ukazuje dôležité nielen pre individuálne duševné zdravie, ale aj pre udržanie občianskej a demokratickej spoločnosti. Veľa vecí spolu nečakane súvisí, napríklad záujem o otázky ekológie a udržateľnosti a boj proti neofašizmu či hoaxom.
Otázka 2:
Uveďte príklad aktivity, projektu iných organizátorov v našom slovenskom prostredí, na základe ktorého by ste verejnosti najlepšie ukázali spojenie udržateľnosti, inkluzívnosti a kultúrnej/estetickej hodnoty.
Nora Vranová
Konverzia Jurkovičovej teplárne (Bratislava, 2021) – Martin Paško, Zuzana Zacharová – konverzia dovtedy neprístupného pamiatkovo chráneného priemyselného objektu na polyfunkčné centrum určené verejnosti s kultúrnymi, spoločenskými aj pracovnými funkciami.
Komunitné centrum Búda (Žiar nad Hronom, 2021) – Tomáš Ružiak, Miroslav Šestina, Matúš Šestina, Eva Šestina – ekologicko-komunitné centrum adaptované zo zmrzlinárskeho stánku, ktoré slúži ako zázemie, kde sa organizujú swapy oblečenia, prednášky, čítačky a pod. Nepatrný zásah s obrovským vplyvom na miestnu komunitu.
Norma Piešťany (2022) – Lukáš Kordík, Štefan Polakovič, Tomáš Vrtek – kaviareň Norma vznikla na základoch pôvodných verejných toaliet v piešťanskom mestskom parku, čo aktivovalo spoločenský život v okolí. Široké pobytové schody spájajúce kaviareň s parkom sú hľadiskom a zároveň javiskom života kaviarne aj mesta.
Bunky Jelšava, kaštieľ Koburgovcov (2022) – Peter Lényi, Ondrej Marko, Marián Lucký, Lenka Borecká – aktivácia kultúrnej pamiatky v procese rekonštrukcie pomocou zážitkového ubytovania, ktorá obracia pozornosť na nesmierne cenné, no zanedbané kultúrne dedičstvo Gemera s pozitívnym ekonomickým a sociálnym dosahom na miestnu komunitu.
LAUR (Bratislava, 2022) – kuklicasmerek+ – neskoromodernistická budova na Laurinskej 14 bola postavená v roku 1971 podľa projektu architekta Štefana Ďurkoviča pôvodne ako sídlo inžiniersko-projektovej organizácie školských stavieb. Neinvazívny, až konzervačný prístup k rekonštrukcii akceptujúci estetiku pôvodnej budovy nie je v protiklade s novou funkciou tanečnej školy s reštauráciou na prízemí.
Revitalizácia Námestia slobody (Bratislava, 2023) – 2021 s.r.o., Laboratórium architektúry krajiny – vytvorenie nového spoločenského centra Bratislavy pomocou sfunkčnenia a sprístupnenia fontány a debarierizácie pobytových zelených plôch. Záchrana chátrajúceho umeleckého diela – fontány od K. Lacka – a masívne využitie recyklovaných materiálov z pôvodných konštrukcií na nové povrchové úpravy.
Nádvorie Trnava (2023) – Sadovsky & Architects, Laboratórium architektúry krajiny – polyfunkčný komplex obsahujúci rôznorodú paletu funkcií pre komunitu v podobe kreatívneho centra, administratívnych, obchodných a iných priestorov. Návrh spája hodnoty pamiatkovej ochrany so súčasným prístupom, ktorý skúma alternatívne materiálové riešenia a hospodárenie s energiami počas prevádzky stavby v kontexte historického centra.
Bazén byt (Bratislava, 2023) – GRAU – súčasná kríza rezidenčných nehnuteľností podnecuje hľadanie alternatívnych foriem bývania. Zadanie pre tento projekt vzniklo z potreby prestavať nevyužívanú bazénovú halu v rodinnom dome a vytvoriť tak ďalšiu bytovú jednotku.
Nová hájovňa (Bratislava, 2023) – OFFICE110 architekti, Ateliér Divo – rekonštrukcia horárne a priľahlého okolia v areáli bývalých muničných skladov na Peknej ceste v spolupráci s Mestskými lesmi a Metropolitným inštitútom Bratislavy. Stavba je určená pre verejnosť ako voľnočasový pavilón. Všetky nové konštrukčné prvky sú z obnoviteľného materiálu dreva.
Martin Stohl
Veľmi sa mi páči projekt obnovy kaštieľa v Čunove. Historická budova desaťročia chátrala a málokto už dúfal v záchranu objektu. V spolupráci mestskej časti a VÚC sa ju však podarilo udržateľným a citlivým spôsobom nielen obnoviť, ale aj prinavrátiť jej nový život tým, že bude slúžiť ako ekocentrum. Náplňou atraktívnou pre všetky generácie a bezbariérovosťou zároveň spĺňa požiadavky inklúzie. Objekt začiatkom roka 2024 zaslúžene získal cenu Prezidentská zelená pečať, ktorej kritériá, mimochodom, zahŕňajú aj všetky princípy NEB.
Peter Beňuška
V Bratislave v nedávnej minulosti vznikli hneď dve takéto realizácie: rekonštrukcia Jurkovičovej teplárne a rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie. Oba projekty si získali rešpekt a uznanie nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Mal som to šťastie pozrieť si oba s autorským výkladom tesne pred ich dokončením. Klobúk dole pred vysokou úrovňou celkového konceptu, ako aj pred kvalitnou realizáciou detailov. V Košiciach by som pripomenul rekonštrukciu kasární a ďalších objektov v rámci Európskeho hlavného mesta kultúry, ktorým boli Košice v roku 2013 spolu s francúzskym Marseille.
Zuzana Pastirčák Duchová
Mám pocit, že na Slovensku sa táto téma medzi širšou verejnosťou len povinne až povrchne zreprodukovala z tlačovej správy z EÚ a následne zostala na pleciach niekoľkých nadšencov a nadšenkýň. Mnohí architekti a architektky sa jej až boja, často s udaním dôvodov nedostatku času a pracovných kapacít. Mne zatiaľ spriaznenosť so značkou NEB prácu skôr uľahčuje – viem, že keď bude mať osoba alebo projekt s touto značkou niečo spoločné, pôjde s najväčšou pravdepodobnosťou o niečo kvalitné a hodné štúdia a záujmu. Téma architektúry a téma pre časopis o architektúre to rozhodne JE, pokiaľ už vás nepresvedčí nič iné, tak azda aspoň to, že je aj jednou z kľúčových tém Architects Council of Europe. No späť k slovenskému prostrediu. O dobrých projektoch má ambíciu rozprávať celý časopis, ktorý práve držíte v rukách. A tiež je nutné podotknúť, že to, že nie ste na titulke, neznamená, že to robíte zle! Takže okrem obsahu Konceptu 07 ešte aj všetky projekty, ktoré sú v súlade s NEB triom aj bez nálepkovania a slávy. Dobré príklady by nemali demotivovať, ale inšpirovať a ťahať vpred.
Otázka 3.
Ktoré systémové opatrenia so záberom na celú spoločnosť sú podľa vás a z hľadiska vašej práce nevyhnutné, aby sme splnili vízie a ciele Nového európskeho Bauhausu – dosiahnutie uhlíkovej neutrality s ohľadom na inkluzívne a kultúrne/estetické hodnoty?
Nora Vranová
- Ako vždy, v prvom rade sú to peniaze – granty na budovanie kapacít NEB, dotačné schémy na projekty, ktoré sa výraznou mierou riadia princípmi NEB; pri projektoch financovaných zo štrukturálnych fondov a z verejných zdrojov vyžadovať zahrnutie princípov NEB.
- Spoločenská akceptácia architektúry a vystavaného prostredia ako súčasti hmotnej kultúry, nevynímajúc architektúru 20. storočia až po súčasnosť; prijatie štátnej architektonickej politiky.
- Záväzné posudzovanie uhlíkovej stopy budov počas celého životného cyklu (LCA) pri nových budovách aj rekonštrukciách podľa jednotnej metodiky, ktorá by zahŕňala nielen energetickú efektívnosť prevádzky budov, ale aj zabudovanú energiu v konštrukciách, požiadavky na dopravu, výstavbu infraštruktúry a pod. To by umožnilo objektívne posúdiť prínos využitia existujúcich budov v zastavanom území s vybudovanou infraštruktúrou.
- Flexibilné územné plány umožňujúce operatívne zmeny funkčného využitia; budovanie miest krátkych vzdialeností, energetických komunít a pod.; prehodnotenie technických noriem, ktoré neopodstatnene vyvíjajú tlak na priestorové nároky mesta (doprava, svetlotechnika…).
- Podpora budovania kvalitných a dostupných verejných služieb a priestorov, zdieľaných a komunitných funkcií, čo znižuje tlak na potrebu individuálneho vlastníctva (rodinný dom, auto, bazén…) bez zníženia kvality života.
- Navrhovanie stavieb s dôrazom na prefabrikáciu a možnosť budúcej recyklácie, využívanie obnoviteľných a recyklovaných materiálov, znovuobjavenie tradičných a lokálnych materiálov a technológií.
- Zmena celkovej paradigmy nazerania na život a prostredie – od izolovaných projektov k urbánnym ekosystémom; od ekonomiky rastu k ekonomike odolnosti; od antropocentrizmu k biocentrizmu.
Pavol Pokorný
Nie sme priateľmi masívnej intervencie štátu do akejkoľvek oblasti, udržateľné stavebníctvo nevynímajúc, t. j. určite nevoláme po ďalšom sprísnení noriem alebo inej formy štátneho zásahu. Čo by však principiálne zmenilo spoločenskú klímu, by bola zmena zákona o verejnom obstarávaní. V kontexte energeticky efektívnych a udržateľných budov je leitmotív „najnižšia cena“ zabijakom každej snahy o dosiahnutie uhlíkovej neutrality.
Ingrid Konrad
NEB je ďalšou výzvou pre vypracovanie a schválenie významného nástroja udržateľného rozvoja: architektonickej a stavebnej politiky aj na Slovensku – otvoreného dokumentu ako legislatívneho rámca rozvoja. Politiky, ktorá jasne vysloví potrebu čeliť globálnym dosahom klimatickej krízy. Ako udržateľná bude hľadať prepojenie medzi sociálnymi, ekologickými, kultúrnymi a estetickými cieľmi rozvoja. V konečnom dôsledku podporí a pomôže dotvárať novú identitu sídelnej a prírodnej krajiny Slovenska. Hľadaním kvality vo verejných súťažiach nasadí latku kvality a vytvorí podmienky pre presadzovanie výnimočných zámerov a myšlienok. Stavebná kultúra ako materializovaný obraz spoločenstva má byť vnímaná pozitívne a prispieť k identifikácii s miestom, kde žijeme a chceme žiť ako spoločenstvo podporujúce rôznorodosť a diverzitu.
Martin Stohl
Cieľ uhlíkovej neutrality najneskôr do roku 2050 je globálnym cieľom členských štátov EÚ, ktorý je nadradený aj NEB. Ide však o technickú požiadavku, ktorej NEB dodáva ľudský rozmer prostredníctvom podpory inklúzie a kultúrno-estetických hodnôt. Z môjho pohľadu by tieto kritériá nemali byť len dobrovoľným doplnkom. Preto by som uvítal nasledujúce opatrenia:
- rozpracovať a doplniť požiadavky EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie) v rovnakom konaní na ESCIA – Environmental-Social-Cultural Impact Assessment;
- vytvoriť pri mestských/stavebných úradoch konzultačné centrá pre posúdenie a optimalizáciu kvalít udržateľnosti, inklúzie a sociálnych dosahov a rozvoja kultúrno-estetických požiadaviek špecifických pre dané prostredie;
- vytvoriť architektonické súťaže, výstavy a podporné prostredie pre zdravú súťaž malých a stredných projektov podporujúcich myšlienky NEB.
Peter Beňuška
- Vytvoriť a schváliť vládou SR politiku architektúry a stavebnej kultúry, ktorá bude zahŕňať aj NEB.
- Politiku treba realizovať vo väčšine rezortov – v opačnom prípade by holistický prístup zostal len v deklaratívnej podobe.
- V spolupráci so Slovensku komorou architektov a s ďalšími profesijnými združeniami vytvoriť radu expertov, ktorí budú dohliadať na dodržiavanie politiky.
- Zmeniť školské metodiky od základnej školy po univerzity. Viac tvorivosti, voľnosti, hravosti a menej memorovania. Oblasť tvorby a transformácie prostredia, všetky druhy umení, architektúra a dizajn ako súčasť všeobecného vzdelania.
Zuzana Pastirčák Duchová
Architektúra sa potrebuje otvárať iným disciplínam, nebrať sa príliš vážne a rigidne, nepovyšovať formalizmus nad ostatné zložky dobrého dizajnu, priznať aj menej viditeľnej práci svoje miesto. Sú to aj kurátori, kurátorky, historici, historičky a ďalšie menej viditeľné profesie, ktoré v tichosti a často za nevýhodných finančných podmienok posúvajú tento odbor k udržateľným, inkluzívnym a krásnym výškam. Bez kvalitného vzdelávania sa nepohneme, či už sa to týka povzbudzovania kritického samostatného uvažovania u detí, alebo celoživotného profesijného vzdelávania. Takže moja krátka odpoveď znie – investovať do vzdelávania. Nech už to pre konkrétneho jednotlivca znamená čokoľvek. Rozumne a celoplošne investovať do systematického vzdelávania s ohľadom na konkrétne cieľové skupiny vo všetkých rezortoch.
Deklarácia NEB SK 2024, ktorá zaznela na krste odborného časopisu, hovorí o nevyhnutnosti zapojiť Slovensko výraznejšie do medzinárodných snáh o zmiernenie dopadov klimatickej krízy, konkrétne podporou dekarbonizácie stavebného sektora a krokmi smerujúcimi k splneniu záväzku o uhlíkovej neutralite Slovenska do roku 2050.
K bezuhlíkovej budúcnosti môže do veľkej miery prispieť aj kultúrny sektor, no tento cieľ musí mať konkrétnu náplň. Deklarácia vyzýva zodpovedných aktérov, ktorí môžu prispieť k týmto cieľom, aby boli aktívnymi a aby sa jasne prihlásili k princípom iniciatívy Nový európsky Bauhaus, teda k prepojeniu environmentálnej udržateľnosti, sociálnej inklúzie a kultúry.
Linky:
Deklarácia NEB SK 2024
Nový európsky Bauhaus – o iniciatíve Európskej komisie
Kontakt:
Ľubica Šimkovicová, prezidentka Manifest 2020
info@manifest2020.sk, www.manifest2020.sk