Text a foto: Zuzana Pastirčák Duchová
Autor: Anselm Jappe
Preklad: Gerold Wallner
Počet strán: 160
Rok vydania: 2023
ISBN nemeckého vydania: 979-3-99136-003-2
Táto pomerne útla kniha profesora filozofie nemeckého pôvodu vyšla prvýkrát v roku 2020 vo francúzštine. Ja som využila ponuku rakúskeho artového vydavateľstva mandelbaum a prečítala som si ju v preklade Gerolda Wallnera po nemecky. Jappe je zaujímavý autor pre súčasnú teóriu architektúry, či už s jeho závermi budeme súhlasiť, alebo nie, prináša do diskurzu aktuálne a provokatívne témy. Dokáže skvele prepájať politickú a ekonomickú teóriu s dejinami umenia, ktoré aj vyučuje na univerzitnej pôde ako nezávislý výskumník.
Tak ako pre mnohých súčasných mysliteľov je veľkým medzníkom pád Dvojičiek 11. 9. 2001, Anselm Jappe vťahuje na prvých riadkoch čitateľa do dejín života betónu rozborom inej katastrofy. Konkrétne pádu diaľničného mosta Ponte Morandi, ktorý sa zrútil počas lejaku 14. augusta 2018 o 11.36 h v predvečer najväčšieho talianskeho letného sviatku. Rozsah tejto štúdie Anselma Jappeho o betóne je oveľa širší ako kritika architektúry: skúmanie histórie a súčasného využitia železobetónu umožňuje autorovi preniknúť aj do kritického skúmania tém, ako sú politická ekológia, každodenný život, politická ekonómia. Napriek tomu architektúra zaberá v Bétone značný počet strán, ktoré prinášajú zdrvujúcu kritiku najmä modernej architektúry. Moderné technológie podmieňujú naše správanie a prežívanie.
Jappeho kniha ukazuje ďalšiu marxistickú (v zmysle filozofického smeru) cestu kritiky zastavaného prostredia. Prečo sa nevenuje hodnoteniu krásy dizajnu a úžasným možnostiam, ale sype do témy pojmy ako fašizmus, avantgarda, socializmus či proletariát? Nestačil by piesok, cement a voda? Ako otázky z obsahu knihy súvisia s otázkami týkajúcimi sa betónu? Tak ako hlásajú teórie o bezraste (angl. degrowth), nepotrebujeme alternatívne energie a alternatívne masmédiá, ale menej energie a menej masmédií, možno by sme mohli dobre žiť a zároveň oveľa menej stavať. Pre koho stavia bohatá Európa? Chceme druhé obydlia pre všetkých? A čo potom? Tretí alebo štvrtý dovolenkový dom? A to v Európe tento problém nie je vďaka stále funkčnému sociálnemu systému taký vypuklý ako napríklad v USA, ale mnohí ľudia na svete napriek všetkému ekonomickému rastu a vymoženostiam bývanie nemajú. Koľko bytov je prázdnych, predmetom špekulácií alebo investícií? Koľko priestoru zaberajú kancelárie, ktorých zánik by len zvýšil úroveň verejného blaha?
Úvodná kapitola vysvetľuje chemické vlastnosti betónu a technológiu potrebnú na jeho prípravu a použitie. Opis rozdielov medzi cementom, betónom a železobetónom tu autorovi umožňuje poukázať na historickú špecifickosť vzniku posledného z nich, a to rukou pokrokovej buržoázie v 60. rokoch 19. storočia. V Jappeho rozprávaní je to začiatok obratu k opusteniu tradičných remeselných znalostí a k zanedbávaniu kvality materiálov. Znamená to vznik civilizácie založenej na lacnejšej a menej trvanlivej infraštruktúre.
Druhá kapitola opisuje takmer jednoznačnú popularitu železobetónu v prvej polovici dvadsiateho storočia. Tento materiál zohrával ústrednú úlohu v takých rôznych politických projektoch, ako boli sovietska päťročnica, New Deal, čínsky Veľký skok a Marshallov plán. Je nápadné, že časť tejto kapitoly o vzťahoch medzi železobetónom a fašizmom je venovaná najmä Le Corbusierovi, ktorého politika sa prirovnáva k politike Heideggera – avšak s oveľa škodlivejšími sociálnymi dôsledkami. Akceptovanie betónu medzi takými rôznymi politickými perspektívami ilustruje spoločnú logiku; to zasa pomáha rozvíjať neskorší Jappeho argument o nevyhnutnosti kritiky hodnoty vo sfére výroby, a nielen v obehu.
Problematizácia používania železobetónu z hľadiska životného prostredia je rozpracovaná najmä v tretej kapitole. Béton vysvetľuje štyri druhy problémov vyplývajúcich z výroby a používania betónu: pre ľudské zdravie, z masívnej ťažby piesku, spotreby energie a emisií CO2 pri jeho príprave a sterilizácie pôdy. Aj pre hrdzavenie železných konštrukcií, menšej trvanlivosti budov zo železobetónu sa ďalej komplikuje problém, ako naložiť so zvyškami – čo je alarmujúce vzhľadom na to, že hmotnosť betónu v zemi už pravdepodobne prevážila uhlíkovú hmotnosť stromov a kríkov. Gigantické súčasné využívanie železobetónu v socialistickej Číne, ako sa uvádza v kapitole, určite nepomáha riešiť tieto problémy.
Kniha načrtáva aj alternatívu k civilizácii železobetónu. Želá si návrat k miestnym remeslám a tradičným formám poznania. Betón ponúka kritický pohľad na modernú architektúru a osvetľuje vzťah medzi architektúrou, urbanizmom a kapitálom. Redukcia ľudskej činnosti na kvantifikovateľnú mieru (teda iba prácu) je analógiou ochudobňujúcej uniformizácie stavebníctva na jeden univerzálny materiál, ktorý obsahuje tieto vlastnosti kapitálu: krátkodobo je lacnejší, ale menej trvácny ako iné materiály a poškodzuje životné prostredie a kvalitu každodenného života. Je to veľmi čitateľná a sugestívna kniha, a to aj v tých najabstraktnejších momentoch. Poskytuje inšpiratívne poznatky pre tých, ktorí sa zaujímajú o architektúru a urbanizmus. Betónu sa nezbavíme, môžeme však premýšľať aj inak a poznať svoje limity.
Text vyšiel v magazíne Koncept 08 v novembri 2024