Text: Zuzana Pastirčák Duchová
Foto: archív Botanickej záhrady hl. m. Prahy
Pražská botanická záhrada na malebnom svahu v Troji je miestom pre celú rodinu. Vonkajší areál ponúka priestor na oddych, poznanie a zábavu. Cieľom zriaďovateľa, hlavného mesta Prahy, je vytvoriť modernú botanickú záhradu na úrovni svetových štandardov. Areál botanickej záhrady sa nachádza na ploche približne 27 hektárov vo veľmi členitom teréne v nadmorskej výške 179 až 276 m. Zámer vytvoriť v tejto oblasti botanickú záhradu bol schválený v roku 1968. Vzhľadom na veľkosť územia je výstavba záhrady dlhodobou záležitosťou. Záhrada bola prístupná až v roku 1992, keď bola otvorená úvodná expozícia na ploche 3 hektárov. Súčasný priestor okrem úvodnej expozície zahŕňa japonskú záhradu s pôvodnými japonskými druhmi rastlín, geografickú expozíciu rastlín Turecka a Stredomoria a pod ňou zbierku kosatcov. Čulá stavebná aktivita v posledných rokoch prilákala aj záujem architektov a architektiek.
Pán Černý, ako ste sa dostali k botanickej záhrade, k práci riaditeľa? Vyštudovali ste manažment?
Moja cesta bola až baťovská. Som v základoch botanik, študoval som na Pedagogickej fakulte UK v Prahe. A potom som získal magisterský a doktorský titul v oblasti riadenia príspevkových organizácií, tiež na Karlovej univerzite. Začal som v botanickej záhrade úplne od základov. Mal som možnosť vyskúšať si pestovanie, skúmanie a potom som mal možnosť viesť celé pestovateľské zázemie s našimi zbierkami. A tak som sa postupne vypracoval až na pozíciu riaditeľa, čo má veľa výhod, pretože záhradu poznáte zo všetkých kútov. Mal som možnosť dostať sa k takým úlohám, ako je verejné obstarávanie, interný audit, riadenie viacerých zamestnancov, dokonca aj na odbornom oddelení.
Riaditelia botanických záhrad sú zvyčajne botanici, však?
Nemusia byť, pražská botanická záhrada je najväčšia v Českej republike. Potom tu máme Botanickú záhradu Liberec, Teplice. Napríklad v Plzni je koncepcia od začiatku zamýšľaná ako kombinovaná botanická a zoologická záhrada.
To dáva zmysel, že je to prepojené, aj vy tu vlastne máte zvieratá, či chcete, či nie. Ako to vlastne ohraničíte, čo ešte patrí pod vás? Podľa akej stratégie? Konajú sa tu aj vyslovene umelecké výstavy, niekto by mohol namietať, že nemajú nič spoločné s botanikou.
Myslím si, že to je veľmi široká otázka. Vychádzal by som z určitých základných dokumentov, ktoré by organizácia mala mať a ktorými by sa mala riadiť. A tam nájdeme odpovede. Botanická záhrada má rôzne stratégie, koncepciu rozvoja. Základným dokumentom je zriaďovacia listina botanickej záhrady a my sme zriadení priamo Mestským zastupiteľstvom hlavného mesta Prahy. V tej zriaďovacej listine je určité poslanie, ktoré organizácia má a mala by mať. To znamená starostlivosť a rozširovanie genofondov rastlín, to je to hlavné. Ale potom je tu potreba osvety, vzdelávania, je tu aj potreba estetická, dôraz na zážitok, relax pre obyvateľov hlavného mesta. To sú jednotlivé témy, ktoré potom napĺňame pri tvorbe konkrétnych výstav. Druhým dokumentom je tzv. generel rozvoja botanickej záhrady. Je to plán, mapa botanickej záhrady v rôznych vrstvách, kde sú budovy, cestné siete, expozície a tak ďalej. A je to aj investičný plán pre zriaďovateľa, aby vedel, že ak sa zmení riaditeľ, tak kontinuita investícií bude pokračovať, pretože záhrada sa rozprestiera na 27 hektároch.
To je skoro ako riadiť malú dedinu.
Na hlavné mesto je to dosť veľká organizácia. Botanická záhrada v kontexte ostatných botanických záhrad je vlastne začínajúca, nepatrí medzi najstaršie, tento rok oslavuje 55 rokov. Ale nerobme si ilúzie, že sa tu v čase od jej založenia niečo takto intenzívne budovalo alebo stavalo. V skutočnosti sa táto éra botanickej záhrady začína zhruba po revolúcii a najväčšiu popularitu dosiahla pri otvorení skleníka Fata Morgana, ktoré prebehlo presne 12. júna 2004. Potom tu bola populárna Vinica svätej Kláry, okrasná záhrada, japonská záhrada, stredomorská expozícia. Ale v podstate investičný rozvoj prišiel až po výstavbe skleníka. Keďže sa zvýšila návštevnosť, bolo to viditeľné, tak bolo potrebné realizovať a postupne aktualizovať územný plán rozvoja. Aj čo sa týka rastlín, máme koncepciu zberateľskej činnosti, kde definujeme, ktoré zbierky sú prioritné, potom zbierky, ktoré majú pre organizáciu menšiu váhu. A tam presne definujeme, čo potrebujeme mať a ako to dosiahneme.
Máte aj zdroje na akvizíciu exponátov? Ako v umeleckých galériách? Môžete si nakúpiť rastliny do zbierok? Ako toto funguje v prípade živých artefaktov?
Nákup rastlín do zbierok je pre nás posledná možnosť. Prvá, tá najdôležitejšia, ktorú sme si zadefinovali, je, že všetky rastliny, ktoré budeme mať v zbierkach, budú lokalizované, zozbierané priamo v prírode. Takže keď budeme budovať expozíciu Mexika, musíme ísť niekoľkokrát do Mexika a nazbierať tam buď semená, alebo rastliny, vypestovať ich a potom ich umiestniť do expozície.
Takže je to overené, z akých krajín vaše rastliny naozaj prišli?
Kurátori a zamestnanci tam chodia priamo zbierať, takže môžeme tomu absolútne dôverovať. Druhá možnosť je výmena rastlín medzi botanickými záhradami, nielen českými, ale celosvetovými. To funguje veľmi dobre a veľmi intenzívne. Až posledná možnosť je nákup. Keď sa napríklad zakladá nová expozícia, tak sa tam, samozrejme, musia nejaké rastliny nakúpiť. A tie sa potom časom postupne vymieňajú za tie, ktoré považujeme za hodnotnejšie.
A stáva sa vám, že niektoré rastliny vyschnú alebo majú nejaký iný problém?
Môže sa to stať, stále je to živý organizmus. Väčšinou máme viac exemplárov, dva-tri. A ak sa nám ich podarí vypestovať vo veľkom, tak ich môžeme distribuovať do ďalších botanických záhrad, aby sa genofond zachoval.
Takto s rastlinami je to eticky jednoduchšie, čítala som, že mnohé ZOO majú problémy, keď sa im premnožia niektoré druhy, čo potom s nimi.
Ak máme niečoho prebytok, tak to môžeme buď predať, ale ak tie rastliny pochádzajú z iných botanických záhrad, tak sa ich snažíme umiestniť do iných záhrad, lebo sa nesmú len tak predávať, aj na to sú pravidlá.
Je zaujímavé, ako funguje tento systém. U vás sa mi ešte zvlášť páči aj to, že sa snažíte, aby rastliny fungovali aj lokálne, upozorňujete na ich rôznorodé využitie, robíte zo svojho viniča vlastné víno.
Áno, ako som už spomínal, v botanickej záhrade sa nachádza Vinica svätej Kláry, ktorú záhrada získala v roku 1996 s tým, že nebola vo veľmi dobrom stave, takže sa postupne rekonštruovala, opravovala a začalo sa spracovanie vína. Samozrejme, víno sme spracovávali externe, v Mělníku. V roku 2008 sa však zosunul svah vo vinici a postavili sa dva oporné múry. Naskytla sa možnosť tam vytvoriť pivnicu, zakryť to klenbou a tak vznikla vínna pivnica s celou produkciou, takže už naozaj pestujeme, zberáme, spracovávame, kvasíme, fľaškujeme a predávame víno tu v botanickej záhrade. Plocha vinice nie je veľmi veľká, má 3,5 hektára, ročne sa tu vyprodukuje asi 11 000 litrov vína, čo nie je veľa, a preto ho takmer všetko predávame výlučne tu v botanickej záhrade.
Je to naozaj výnimočná atmosféra a krása takéhoto zážitku. Dali sme si ho minule pri západe slnka. V dnešnej dobe to určite má zmysel, takáto výroba kladie dôraz na ekológiu, návrat k prírode a udržateľnosť.
Chceme poukázať na to, že botanická záhrada je oáza pokoja vo veľkomeste. Ľudia sem môžu prísť, oddýchnuť si, ale aj sa niečo sa naučiť. Môžu sa tešiť z rozkvitnutých záhonov. Aj keď je teraz zima, návštevníci môžu obdivovať množstvo kvitnúcich rastlín a väčšinou každému napadne, že ide o skleník. Ale ani to nemusí byť celkom pravda, pretože ak sa vyberiete na vonkajšie výstavy, uvidíte kvitnúce fialky, uvidíte kvitnúci jazmín, dokonca aj neupravený, úplne neudržiavaný trvalkový záhon. Môže byť pekný, keď vyschne, s množstvom zaujímavých tvarov, plodov, vyschnutých súkvetí. Zasnežená japonská záhrada, to je estetický zážitok sám osebe. Samozrejme, že včely pri týchto činnostiach neuvidíme, ale je potrebné, aby sa človek vedel občas zastaviť a trochu sa potešiť tým, čo je okolo, a pozorovať to cez prizmu detailov. Kde inde ako, povedzme, v botanickej záhrade.
Je to iný druh mestského parku, má vedeckú a vzdelávaciu funkciu a má to naozaj mnohé vrstvy. Ale poďme k architektúre, ktorú plánujete mať, ktorú už máte, ako to bolo, ako to robíte, že je tu aj dobrá architektúra? Pravdepodobne veľa zaváži spolupráca s IPR-om, mohli ste postaviť, keď to preženiem, „akúkoľvek búdu“, ale tu je to zaujímavé, hodnotné, architektonicky kvalitné, verejná diskusia vychádza zo súťaží.
Pravdupovediac, pri niektorých projektoch neviem detaily, ako sa príbeh začal. Ako sa skončil, viem, pretože sme ho postavili. Botanická záhrada bola dlhodobo veľmi podfinancovaná. Množstvo projektov som zdedil, niektoré boli staré možno 20-22 rokov. Čo je dosť drsné.
To je v poriadku, aj na Slovensku to niekedy toľko trvá.
Potreby návštevníkov sa však v priebehu rokov dynamicky menili. V istom smere bude očakávanie návštevníka vždy rovnaké. To znamená, že potrebuje mať toaletu, potrebuje niekde jesť a potrebuje sa niekde schovať pred dažďom. A to bolo dosť obmedzené aj pred pár rokmi. Jedným zo zdedených projektov bola aj táto administratívna budova, reštaurácia a terasy. Ďalej výstavný pavilón, ktorý je dole v okrasnej záhrade. Tieto projekty bolo treba aktualizovať. Nielen z hľadiska ekonomiky, ktorá je normou, hygieny a podobne, ale bolo potrebné ich prehodnotiť aj z hľadiska moderného vnímania potrieb návštevníka a možno aj s ohľadom na potreby prevádzkovateľov. Pretože 20 rokov je dlhý čas, a to aj pre rôzne technológie, ktoré sa používajú pri výrobe potravín.
Potom máme projekty, ktoré sme začali úplne nanovo. A tam sme priamo oslovili architekta profesora Lábusa, ktorý vie skĺbiť moderný dizajn s historickým. Vo vinici vznikol návrh vstupu, pokladne, ktorá je veľmi citlivo vsadená do rohu vinice, aby príliš nevyčnievala, aby bola čo najviac nenápadná. Ono sa to nezdá, ale je dosť veľká.
Našiel sa priestor na pokladňu, dámske, pánske toalety a miestnosť pre upratovačku aj pre vozičkárov, čo bola veľká výzva. A pritom je táto budova priechodná aj pre vozidlá. Čo bol jeden z dôvodov, prečo bola zakopaná do zeme. A potom ďalšia výzva, ktorú si zobral na seba, bola Vínotéka svätej Kláry, dom zo 17. storočia. Bola už nejakým spôsobom upravená, ale povedali sme si, že to chceme urobiť koncepčne. Dovtedy tam neexistovali toalety, len taká škatuľa. A vytvorili sme tam veľký priestor pre ďalších 60-70 osôb, ktorý sme nazvali degustačný.
Prečo práve Ladislav Lábus?
Bolo to moje osobné rozhodnutie na základe odporúčaní.
Takže vás predsa len zaujíma architektúra?
Ja sa o ňu veľmi nezaujímam, ale nechal som si poradiť. Keď sme o tom s pánom Lábusom diskutovali, zistil som, že sa zhodneme a sme si názorovo veľmi blízki.
A potom máme náš najväčší plánovaný projekt, a to je vstupná budova na severe. Projekt vyšiel z architektonickej súťaže. Pri takom veľkom projekte už nemôžete len tak niekoho osloviť, ale potrebovali sme vidieť rôzne návrhy, rôzne možnosti. Bola to klasická súťaž, boli tam zástupcovia klienta z IPR-u, zástupcovia botanickej záhrady. Z, mnohých návrhov sa do poslednej päťky dostal práve pán Fránek a súťaž vyhral. Je to budova, ktorá najlepšie napĺňa našu víziu o budúcom hlavnom vchode. Pretože spolu s investičným rozvojom organizácie ide aj návštevnosť. Ľudia sa tu majú na čo tešiť, na nejaké nové veci a naším cieľom je dosiahnuť návštevnosť 600 000 návštevníkov ročne. Z môjho pohľadu nechceme pokračovať ďalej, pretože inak nemôžeme návštevníkom ponúknuť komfort.
Chceme rozvíjať výstavné jednotky v tejto časti záhrady. Je tam teraz borovicový les, ten by sa mal postupne prebudovať do geografických celkov. Teraz budujeme expozíciu japonských lesov, potom bude Kórea, potom Čína. Pribudne aj Ázia s Himalájami a ešte tam bude oblasť Ameriky, od Kordillier cez suché púšte Mexika. Tam už sú kaktusy, juky a tak ďalej. Ďalej je tam kaňon, ktorý je do toho zarezaný, tam bude vodný svet s americkými vodnými rastlinami. A tomu bude dominovať stavba tradičného puebla, ktoré bude vzdelávacím centrom záhrady pre školské triedy. Budú tam laboratórne zariadenia a tak ďalej. S tým začíname tento rok. Súťaž bola v roku 2017. A stále sme len tu. Pozastavilo sa to rôznymi administratívnymi procesmi, bolo treba riešiť EIA a čakať na odvolania susedov.
Místo: Praha
Architekt: Zdeněk Fránek
Spolupráce: Martina Hamrová, Tereza Horňasová, Jiří Vítek, Adam Lacina, Libor Šenekel, Norbert Walter, Vojtěch Marek, Nina Pestel
Investor: Botanická zahrada hl. m. Prahy
Projekt: 2017
Je to superveľký nekomerčný projekt v kontexte toho, čo sa dnes hlavne stavia.
Je to v podstate mimoriadne energeticky efektívna budova so zelenou strechou. Na streche bude koreňová čistička na všetky odpadové vody. Voda sa potom bude čistiť v skleníku na zavlažovanie. Takže je to naozaj veľmi koncepčne uchopený projekt. Samozrejme, spolu s nárastom počtu návštevníkov musíme počítať aj s nárastom parkovacích kapacít. Takže vpredu je dvojúrovňové parkovisko. Potom je tam menšie zelené nádvorie, ale predovšetkým úplne nový vstup, ktorý bude schopný veľmi rýchlo obslúžiť väčšie skupiny návštevníkov. Oranžéria na uskladnenie vyššej a väčšej mobilnej zelene, v letných mesiacoch s možnosťou rôznych výstav. V jednej časti bude skutočný skleník s rastlinami. A práve tu nájdu útočisko rastliny z ostrovov, ktoré sú nám celkom blízke. Sú to Azorské ostrovy, Madeira a Kanárske ostrovy. A možno tam bude aj Sokotra. Takže tam bude táto špecifická ostrovná vegetácia. V neposlednom rade sa predĺžená časť využije na vybudovanie zázemia pre zamestnancov, t. j. kancelárií vrátane kancelárie riaditeľa ekonomického oddelenia a pod. Pretože keď ste prichádzali, všimli ste si, že sme prešli okolo provizórnych buniek. Potrebujeme viac priestoru pre ľudí. Botanická záhrada má aj rozsiahlu knižnicu. Takže tam bude prezenčná knižnica, kde si môžete pozrieť jednotlivé knihy, prednášková sála a tak ďalej. Naozaj by to mala byť veľká multifunkčná budova, srdce celej botanickej záhrady.
Paráda. Takže tam budú môcť byť aj kultúrne podujatia. Predpokladám, že pre architekta nie je botanická záhrada úplne každodenná zákazka. Potrebuje si špecificky naštudovať prevádzku a funkcie. Vy ste ich však asi videli niekoľko desiatok a trávite v nich väčšinu času. Ktorú považujete za výnimočnú a prečo?
Nechcel by som to nejako škálovať. Pokiaľ viem, tak nejaký rebríček botanických záhrad ani neexistuje, ako to majú zoologické záhrady. Buď sa budem zaoberať úrovňou kvality rastlinných zbierok, rozsahom zbierok, alebo dôrazom na vedecký výskum. Tam môžeme menovať napríklad Edinburgh. Je to špičková botanická záhrada z hľadiska vzdelávania návštevníkov, prezentácie rastlín, umenia, ale aj s obrovským presahom do zberateľskej činnosti. Môžeme teda menovať napríklad Kiu. Každá je iná, my sa napríklad dlhodobo špecializujeme na vzdelávanie návštevníkov so špecifickými zdravotnými potrebami. Máme aj tabule v Braillovom písme, máme hovoreného sprievodcu po botanickej záhrade. Čo je benefit, ktorý tu môžu odkukať iné botanické záhrady. Pre niekoho zas môže byť fascinujúci obrovský skleník.
Čiže architektúra!
Áno, je to tak. Na druhej strane, keď sa na to pozriem z hľadiska udržateľnosti, tak skleník je pre nás len výdavok, ktorý tu aj tak budem musieť vykurovať plynom. Takže nám stačí jeden.
Čo konkrétne je na tom komplikované?
Ide o pestovanie rastlín. Keď sa robí kvalitné trojvrstvové sklo, to sa dá vykúriť. Ale tie rastliny potom nemajú dostatočné svetlo. Pre rastliny, ako sú sukulenty, sa nám najlepšie osvedčila fólia, nie sklo. A keď už máme sklo, tak väčšinou jednovrstvové. A to dosť zaťažuje rozpočet. Má najlepšiu priepustnosť svetla. Takže to musíme nejako obchádzať a rozhodovať sa, kedy šetriť na teple, kedy na svietení a elektrine. V neposlednom rade je to spektrum rastlín, ktoré budeme vyberať. Takže sme si hneď na začiatku ujasnili, že to v novej budove nebude o tropických rastlinách. Máme len Fatu, tam sú tropické, tým sa to končí.
Botanické záhrady by mali byť podľa môjho názoru lídrom vo vzdelávaní v oblasti hospodárnosti, hospodárneho rozvoja. V oblasti vzdelávania pre všetky vekové kategórie verejnosti, ale potom aj pri samotnej praxi. To znamená, že podporujeme aj elektrické kosačky na trávu a tak ďalej. Je to aj oáza pokoja v záhrade.
Ale mohli by ste kosiť aj ručne.
To robíme tiež, na svahu pod borovicami. To je dobrá akcia. Potom staviame solárne elektrárne. Takže teraz sú už na výstavnej hale solárne panely, ktoré sú jej súčasťou. Za skleníkom Fata Morgana je brownfield. Keď bol skleník postavený, nemohol sa používať na nič iné. Nebudú v ňom žiadne rastliny. Takže tam bude ďalších 222 panelov. Aj na všetkých ostatných budovách. Máme dokončený prívod vody z Vltavy. Dovtedy sme zalievali drahou pitnou vodou. Na jednej strane ekonomika, na druhej strane ekológia.
Vltavská voda je oveľa lepšia ako naša filtrovaná pitná voda. Pretože nie je toľko solená, obsahuje substrát, viac mikroprvkov. Takže aj z hľadiska pestovania rastlín je oveľa lepšia. A zrazu sa náklady na zalievanie nesmierne znížili, to je skvelé. Máme vlastný kompost, takže kompostujeme všetok náš odpad. Plastové poháre a podobné veci by ste tu už nenašli. Na vinobraní v našej vinici dávame sklenené poháre so vstupenkami, ktoré si ľudia môžu vziať domov ako suvenír a používať ich. A potom je tu ďalšia oblasť udržateľnosti, a to je hospodárenie s chemickými látkami. Postupne upúšťame od všetkých pesticídov, tvrdej chémie a prechádzame na biologickú ochranu a biologickú kontrolu v podobe rôznych drobných mikroorganizmov, ktoré požierajú škodce. A táto koncepcia je úplne ekologická, pretože každý jeden z týchto škodcov len získa. Pokiaľ len pridávate a pridávate chémiu, ono to stále nefunguje a nefunguje. Takže je lepšie vrátiť sa k tomu pôvodnému, čo organizmom prekáža.
Takže sa snažíte ekosystém pozorovať a zasahovať doňho minimálne. Máte v tejto oblasti aj nejakú špecifickú spoluprácu s mestom? Napríklad so subjektami, ktoré sa starajú o mestskú zeleň?
Spolupracujeme s mestskými službami, Lesy hlavného mesta Prahy sú špičková organizácia. Je to aj o efektivite. My sme predsa len menšia oblasť. Ťažko sa radí, ako kosiť trávniky, keď miestni občania napíšu tisícku sťažností, že musia kosiť. Snažíme sa ich pozvať do botanickej a ukázať rôznorodosť. Máme aj krásny nízky svieži zelený trávnik. Ale máme časti, ktoré kosíme v rôznych obdobiach roka, zaujímavé kvety. Botanická záhrada je ostrovom biodiverzity v rámci celej krajiny, pretože pestujeme na 27 hektároch 33 000 druhov rastlín.
A koľko tu môže byť zvierat?
Sú tu účelovo chované živočíchy, napríklad v akváriách, vo Fate, alebo včely v našich úľoch. Máme expozíciu medonosných rastlín, ku ktorým, logicky, patria včely, na kvetinovom kopci je veľa pôvodného hmyzu. Je to veľmi bohatá stráň, ak hľadáte hmyz. A za skleníkom Fata Morgana máme napríklad pôvodné vresovisko – v centre Prahy .
Je to skvelé, že sa naozaj môžeme inšpirovať.
Tak neviem, či sme sa vôbec bavili o architektúre, keďže ja nie som architekt. Pre mňa je dôležité, že stavba nie je samoúčelná, že dobre zapadá do prostredia, že na seba v botanickej záhrade neupozorňuje. Musí byť skôr esteticky nenápadná, pretože tu sú prioritou rastliny. A tie môžu mať neuveriteľné tvary, detaily.
Je to o živote, a o tom je aj architektúra.
PhDr. Bohumil Černý
Vyštudoval Pedagogickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe, odbory biológia, geológia a environmentalistika so zameraním na vzdelávanie a dejepis so zameraním na vzdelávanie. V roku 2023 získal doktorát v odbore andragogika a manažment vzdelávania. V Botanickej záhrade hl. m. Prahy pôsobí od roku 2013, najprv na pozícii záhradník a sprievodca, neskôr námestník riaditeľa pre odbornú činnosť a od roku 2016 ako riaditeľ. Má bohaté skúsenosti s manažmentom projektov a grantov.
Časová os
- apríla 1968
Uznesením č. 111 bola schválená výstavba botanickej záhrady v oblasti Troja-Podhoří s názvom Botanická záhrada Praha ako samostatnej rozpočtovej organizácie a jej zriadenie k 1. januáru 1969.
1969 – 1973
Riaditeľom novozriadenej botanickej záhrady bol Ing. Jan Jager, ktorý sa zaslúžil o jej založenie. Prvý riaditeľ spolu so Zväzom architektov vypísal súťaž na ideový návrh botanickej záhrady; tento návrh sa nikdy úplne nezrealizoval.
1973 – 1989
Záhradu viedol Ing. Josef Vyskočil. Počas jeho pôsobenia sa okolie administratívnej budovy na Nádvorní ulici začalo postupne upravovať na výstavné priestory. V roku 1975 vznikla veľká pestovateľská záhrada pri sídlisku Bohnice na ulici Na Farkách a ďalšia pestovateľská plocha pri ulici K Pazderkám.
1982
Na území botanickej záhrady boli vyhlásené chránené územia Podhoří, Salabka a Havránka. Celý areál botanickej záhrady bol vyhlásený za ich ochranné pásmo.
1984
Projektový ústav Praha pod vedením hlavného inžiniera Ing. M. Železného vypracoval novú rozvojovú štúdiu. V rámci štúdie boli vykonané rozsiahle prieskumy, vypracované libreto záhrady a generel ďalšieho rozvoja, ktoré však neboli nikdy realizované.
1992
Záhrada sa otvára verejnosti po celý rok – návštevníci ju doteraz mohli navštíviť len niekoľko dní v roku počas tzv. dní otvorených dverí. Pre väčšinu obyvateľov Prahy bola úplne neznáma.
1997
Expozície sa rozšírili o viac ako 1,5 hektára – bola otvorená japonská záhrada, vresovisko pozdĺž steny vinice, expozícia flóry Turecka a Stredomoria a zbierka kosatcov.
1995 – 1996
Na základe koncepcie vypracovanej v týchto rokoch začala botanická záhrada pripravovať výstavbu tropických skleníkov. Myšlienka vybudovať veľký atraktívny skleník vznikla v hlave Jiřího R. Haagera, ktorý bol riaditeľom záhrady od februára 1994 do novembra 2001. Vychádzal pritom zo svojich viac ako 30-ročných skúseností s pestovaním tropických rastlín a z expedícií do trópov Južnej Ameriky a juhovýchodnej Ázie. Jeho prístup asi najlepšie vystihuje citát: „Neznášam štvorcové sklenené domy, kde nájdete stoly s kvetmi v kvetináčoch. Snívam o prirodzenej intímnej expozícii s rastlinami, ktoré v iných záhradách nenájdete. A skalnatá tropická roklina je predsa nádherne romantické miesto na snívanie.“
1995
Vyhlásenie súťaže na projekt tropického skleníka.
Botanickej záhrade bola zverená správa pamiatkovo chránenej Vinice svätej Kláry. V rokoch 1996 – 1997 sa podarilo opraviť väčšinu rozpadávajúceho sa múru vinice. V máji 2001 bola otvorená vyhliadka pri Kaplnke svätej Kláry a v apríli 2004 bola sprístupnená.
1997
Víťazom súťaže na skleník sa stal Ak. arch. Zdeněk Deyl, na základe jeho návrhu bolo v októbri vydané územné rozhodnutie a o rok neskôr aj stavebné povolenie. Výstavba skleníka Fata Morgana sa z rôznych dôvodov oneskorila.
2002
Schválenie územného plánu rozvoja botanickej záhrady, ktorý vypracoval kolektív autorov pod vedením Ing. arch. Danda. Je základom pre postupný rozvoj záhrady počas nasledujúcich približne 10 rokov. Cieľom je nielen ponúknuť návštevníkom 17 hektárov výstavnej plochy vrátane ďalších skleníkov (cibuľový skleník a skleník s mäsožravými rastlinami), ale aj vybudovať novú administratívnu budovu a premiestniť hlavný vstup do botanickej záhrady do severnej časti areálu, čím by sa odľahčila dopravná záťaž v Troji.
2003
Kolaudácia skleníka Fata Morgana.
2004
Otvorenie skleníka pre verejnosť.
Sprístupnenie hornej časti vinice s vinohradníckym domčekom.
2005
Celoročne je otvorená vinica.
Začali sa sanačné práce na časti svahu vinice nad Trojskou ulicou, kde hrozil zosuv pôdy, ktorý poškodil obvodové múry a hlavnú prístupovú cestu do ZOO.
2009
V oblasti oporného objektu v mieste sanovaného svahu sa začala výstavba expozície výroby vína. Expozícia, ktorá bola slávnostne otvorená v septembri 2009, pozostáva z troch vzájomne prepojených pivničných priestorov – centrálna miestnosť slúži ako vstupný priestor, západná miestnosť je určená na výrobu vína a východná miestnosť je určená na uskladnenie fľaškového vína na ochutnávku. Prvýkrát v jej dlhej histórii sa víno z vinohradu spracováva priamo na mieste.
2011
Od 1. apríla zlúčila záhrada svoje roztrieštené vonkajšie expozície (nazývané Južná, Severná a Voľne prístupná expozícia) do jedného celku. Hoci sa toto opatrenie nestretlo s veľkým ohlasom u susedov, návštevníci ho jednoznačne privítali – prestali putovať medzi niekoľkými samostatnými expozičnými celkami oddelenými plotmi, ale navštevujú jednu veľkú a prehľadnú vonkajšiu expozíciu s množstvom zaujímavých výsadieb.
Vonkajšie expozície botanickej záhrady sa rozprestierajú na ploche takmer 25 hektároch a sú otvorené po celý rok.
2017
Vstupný areál Botanickej záhrady hlavného mesta Prahy
Užšia jednofázová architektonická a krajinárska súťaž
Predmetom súťaže bolo vypracovanie architektonického a krajinárskeho návrhu hlavného vstupu do severného areálu Botanickej záhrady hlavného mesta Prahy. Komplexný návrh areálu zahŕňal administratívnu, kultúrno-spoločenskú a predajnú budovu aj súvisiacu infraštruktúru. Táto budova bude prepojená so subtropickým skleníkom. Po otvorení severného vchodu sa očakáva zvýšenie počtu návštevníkov botanickej záhrady na približne 600 000 osôb ročne. Preto bolo potrebné navrhnúť reprezentatívny parter za vstupnou budovou a veľké parkovisko.
Počet predložených návrhov: 6
- cena
Autor: Fránek architects, s. r. o., Ing. arch. Zdeněk Fránek
Spolupráca: Ing. arch. Martina Hamrová, Ing. arch. Tereza Horňasová, Ing. arch. Ing. Jiří Vítek, Ing. arch. Adam Lacina, Bc. Libor Šenekel, Norbert Walter
Hodnotenie poroty: Zvolený silný koncept dôstojne reprezentuje inštitúciu a jej poslanie a funkcie (vzdelávacia, pestovateľská, výstavná a pod.). Návštevníci sú prirodzene začlenení do prevádzky objektu a reštaurácia je vhodne prepojená s priestranným skleníkom orientovaným na juh. Hoci východiská, ako sú geometrické priestorové krivky Paula Klea, sú umelecké, tu sú prepísané do elegantnej architektonickej formy, ktorá pokrýva požadované funkcie. Návrh je prepracovaný v konštrukčných aj technologických detailoch (napr. priznaná retenčná nádrž spája estetiku s funkčnosťou). Budova je harmonicky začlenená do okolitej krajiny, na ktorú prirodzene nadväzuje. Spojenie všetkých požadovaných prevádzok do jednej budovy vytvára predpoklad ekonomickej rentability realizácie a prevádzky stavby. Dominantné umiestnenie parkoviska pred hlavným vstupom do areálu oslabuje inak výborný koncept. Symbolika hlavnej vstupnej brány a vstupu pre peších je nedostatočná a je potlačená dominantným objektom parkoviska. Návrh je potrebné dopracovať z hľadiska vzťahu hlavného vstupu a parkovacej štruktúry k mestskej štruktúre.
2022 – 2023
Stavba lávky, ktorá prepája vonkajší výstavný areál so skleníkom Fata Morgana.
Začína sa modernizácia a úprava technického vybavenia Vínnej pivnice sv. Kláry a vinohradníckeho domčeka.
2023
Prebehlo dostavanie výstavného pavilónu a vstupného priestoru do Ornamentálnej záhrady (južná časť na Nádvornej ulici). Autori: AND, spol. s r. o., Ing. arch. V. Danda, Ing. arch. R. Kupka.
Dokončenie nového degustačného priestoru od Ing. arch Ladislava Lábusa.
2024
Plánovaný začiatok stavby nového vstupného areálu