Nová Cvernovka je súčasťou mnohých zaujímavých projektov, okrem iného aj iniciatívy Manifest2020. Manifest2020 je oficiálnym partnerom Nového európskeho Bauhausu na Slovensku (o ktorom pripravujeme aj ďalšie číslo magazínu Koncept) a vo svojom strategickom dokumente definoval oblasti, v ktorých je potrebné dosiahnuť európske deklarované klimatické ciele. Odborníci a odborníčky sú presvedčení, že ich podporou a uvedením do praxe bude Slovensko v realizácii európskych cieľov v oblasti stavebníctva úspešné. Projekt kultúrneho centra a s ním spojená revitalizácia areálu bývalej školy od Vladimíra Karfíka na Račianskej už funguje niekoľko rokov, s Borisom Melušom sme sa doteraz rozprávali o všeličom, nasledujúci text objasní to, aké je to byť developerom kultúry a napĺňať krátkodobé i dlhodobé ciele rozvoja kultúrneho centra a jeho areálu.
Text: Zuzana Pastirčák Duchová
Obrazová príloha: Nadácia Nová Cvernovka, PLURAL, 2021 architekti
Začnime od teba, ako vnímaš svoju rolu v Novej Cvernovke, si jeden z lídrov. Cítiš sa aj ako cvernovkársky stavbyvedúci? Ako spolupracuješ s architektmi v rámci Novej Cvernovky? Nemyslím teraz ateliéry, ktoré v nej sedia, ale ktoré priamo robia na jej rozvoji.
My sme to vlastne vždy mali nastavené tak, že tým, že ja mám nejaké skúsenosti z oblasti architektúry a stavebníctva, takže oblasť mojej pôsobnosti je práve fyzický rozvoj areálu a budov. Nemám na starosti program kultúrneho centra ani niektoré iné veci, ktoré sa v Cvernovke riešia. Mnoho ľudí vníma Cvernovku primárne vďaka kultúrnemu centru, ale my to už voláme campus Nová Cvernovka, ktorý má veľa rôznych funkcií – od vyše 120 kreatívnych ateliérov cez kultúrne centrum, tanečné centrum Telocvična až po mnohé sociálne alebo aj environmentálne projekty. Takže ja riešim celkový rozvoj, často práve s architektmi na jednej strane a na druhej s potrebami ľudí, ktorí tie priestory budú používať a ktorým, tak to poviem, záleží na tom, kam bude NC smerovať. Je to o zlaďovaní všetkých týchto vecí.
Už predtým v starej Cvernovke bola relatívne silná komunita architektov, ktorí tam pracovali, tak sme založili takzvaný Archboard, neskôr aj Ekoboard, ktorý neformálne združoval týchto ľudí, ktorí sa, či už okolo environmentálnych tém, alebo architektúry, pohybovali. A tam v tých prvých rokoch sa vlastne urobili základné rozhodnutia, že čo a ako robiť. Teraz sa veľa tých vecí práve realizuje. Po koncepciách a ideách z boardov sme následne spolupracovali s konkrétnymi tímami, s ktorými to už potom bola klasická platená spolupráca.
Uvediem príklad. Park, ktorý vzniká okolo celého areálu, projektoval architektonický ateliér 2021, neskôr robili aj štúdiu na antifyzikálne detské ihrisko. Štúdie vnikajú na základe širšieho zadania, ktoré vychádza z potrieb NC a toho čo sa dohodlo v Archboarde, ale už potom dopracovali tú štúdiu oni. A my to následne interne dopracúvame v našom tíme s Jurajom Harišom a postupne realizujeme. Urobili sme „suťokruh“v rámci projektu Suť na park, Živý val okolo sauny, teraz sa vpredu robí vodozádržná infraštruktúra v projekte Naprší a spláchne, bude tam záplavová lúka, sú tam retenčné nádrže a vodou z nich chceme v budúcnosti splachovať na WC v kultúrnom priestore.
Podobná spolupráca bola aj s architektonickým ateliérom Plural, s ktorým sme zase robili štúdiu a neskôr aj projektovú dokumentáciu na územné rozhodnutie na bývalú budovu internátu, to je vlastne tá druhá budova, tá možno menej známa. Projekt sa volá Centrum metropolitných inovácií Bratislava, skratka je CMI.BA. Je to regeneratívna transformácia skoro 80 ročnej budovy internátu na budovu s plusovou energetickou bilanciou. Jednak by mala napĺňať aj sociálno-komunitné ambície, ktoré vlastne tá budova už teraz má. Takže je to transformácia na mix funkcií – od komunitného bývania cez pokračovanie kreatívneho centra, ale zmixované s hubom sociálnych inovácií alebo sociálnych inovátorov a potom doplnkovými verejnými funkciami ako napríklad škôlka alebo denný stacionár pre seniorov. A to by sa malo vybalansovať v návrhu, ktorý tam vznikol.
Architektonická štúdia vznikla na základe projektu s podporou Deutsche Bundesstiftung Umwelt (DBU), boli tam aj nemeckí partneri z univerzity v Potsdame a organizácia id22, ktorí na tom pracovali, aj slovenský IEPD, Inštitút pre pasívne domy. Bola tvorená participatívnym procesom, nebol to len taký ten klasický prístup, že architekt dostane zadanie, ale vstupovali do toho aj ľudia, ktorí budovu aktuálne používajú a možno budú aj po jej prestavbe. Uvidíme, či sa to podarí zrealizovať, lebo to je zatiaľ len na papieri a bude to vyžadovať ešte veľa politickej aj developerskej práce aby sme našli potrebných partnerov.
Na aké dlhé obdobie máš ešte stavebné plány?
Máme taký zoznam, v ktorom je asi 150 riadkov. Sú to veci, ktoré vieme, že by sme mali robiť, a to od naozaj malých – v zmysle, že opraviť túto cestu – až po to, že vybudovať fotovoltické elektrárne na strechách. Mierka je široká. Ideme v podstate čiastočne podľa toho, čo je najakútnejšie, a čiastočne podľa toho, k čomu nás zaväzuje zmluva s Bratislavským samosprávnym krajom, lebo tam sú tiež nejako nastavené míľniky a musíme ich rešpektovať. Snažíme sa o aktualizáciu, lebo v momente, keď sme podpísali zmluvu, ešte málokto vedel o budovách veľa a z dnešného pohľadu už je to neveľmi aktuálne. Takže aj to sa snažíme trošku zmeniť.
Robíme tiež to, na čo sa reálne dajú zohnať granty. Takže sme v poslednom čase relatívne veľa investovali do verejnej infraštruktúry, posledné roky do parku a tých vecí, ktoré sa niekedy ľahšie grantujú, ale zase sú menšou prioritou z pohľadu potrieb používateľov budovy. Musíme „žonglovať“, keď vieme na niečo získať grant, tak možno sa to potom trošku presunie do popredia v zozname, aj keď reálna potreba je niekedy iná. Žial na Slovensku nemáme zatiaľ žiadne výrazne grantové financie na enviromentálnu transformáciu budov s takýmito funkciami, tie ktoré boli napríklad z Plánu obnovy môžu žiadať len samosprávy, ktoré majú ale častokrát svoje priority inde.
Myslíš si, že developerský projekt Palma pomôže Novej Cvernovke alebo už jej pomáha, alebo aký je vlastne medzi nimi vzťah?
Myslím, že v tejto chvíli my pomáhame Palme viac ako Palma nám. Tým, že sme atraktor v tomto území. Je to klasický model gentrifikácie, že nezisková iniciatíva zveľadí nejakú časť mesta, ktoré je zanedbané, a potom sa stane atraktívne a potom príde developer a ten to vlastne v konečnom dôsledku monetizuje. Nehovorím to ako nejaké negatívne konštatovanie, proste to tak je. My to nemáme ako monetizovať, ale spolupráca s Palmou prebieha. V určitej miere je tam komunikácia. Podporujú aj niektoré aktivity, napríklad Leto pod Palmou, čo je letný festival v Cvernovke. On sa volal Leto pod Palmou ešte predtým, než mal prísť development, už sme ten názov nemenili , takže je to také celkom príhodné spojenie.
Do budúcnosti by sme mohli spoločne riešiť územie medzi nami. Dúfam, že sa tam nevybuduje ďalšia cesta z iniciatívy ŽSR, stále je to otázne. No s projektom Palma sa, myslím, stretávame aj v tom, ako nahliadame na environmentálne otázky, či už pri výstavbe, alebo rekonštrukcii, že ako k tomu pristupovať. Takže myslím, že je tam aj nejaké hodnotové ladenie, aj nejaká výmena know-how, ktorá by potenciálne mohla prebiehať aj v budúcnosti. To je dobrý základ pre štvrť. Naozaj je tam potenciál, každý to možno robí trošku z inej pozície, ale vo výsledku chceme podobné veci. Takže celá tá štvrť môže byť environmentálne zaujímavá. Nechcem teraz povedať úplne karbónovo neutrálna kedže to sa trochu ťažko meria, ale to smerovanie je určite inšpiratívne.
Keby aj tretí hráč, ktorým je samospráva, tiež o tomto území rozmýšľal takýmto spôsobom, prinášalo by to ešte väčšie synergie. Lebo celé územie na druhej strane od Cvernovky smerom k vlakovým staniciam Vinohrady a Predmestie je pomerne mŕtva zóna, ktorá je vlastne verejný priestor. Je to celkom zaujímavá lokalita, ktorá by mohla v budúcnosti byť niečím ukážková aj v celobratislavskom kontexte.
Kultúrne centrum asi chce, aby boli blízko byty, aby mal kto chodiť na kultúru a na kávičky…
Obytné funkcie sú vždy dvojsečné, lebo ľuďom môže prekážať hluk z koncertov a podobne. No v rámci projektu Palma je v tejto „nárazovej zóne“ medzi Cvernovkou a plánovou obytnou časťou administratíva, tak to by mohlo byť celkom funkčné. Uvidíme časom, čo to prinesie po desiatich, dvadsiatich rokoch a tak ďalej. V každom prípade Cvernovka nikam neodchádza a budeme sa musieť spoločne dohodnúť na koexistovaní so všetkým možným, čo tam je!
Čo považuješ za silnú stránku projektu Nová Cvernovka? Čo by si odkázal ďalším potenciálnym kultúrnym developerom? Na čo si dávať pozor?
Pozor si treba dať na to, aby človek nevyhorel. Počiatočné nadšenie je strašne dôležité, na začiatku funguje spoločná práca, máte pocit, že sa dá všetko. A postupne tá každodenná realita ľudí začne dobiehať, takže treba si to naozaj vedieť načasovať, v úvode sa snažiť spraviť čo najviac, ale čím skôr myslieť aj na to, ako tie veci preklopiť do určitej každodennosti a udržateľného fungovania. Nemám na mysli environmentálneho, čo je, samozrejme, tiež dôležité, skôr toho ľudsko-ekonomického. Vzplanutia sa dejú, ale potom je dôležité, aby ten oheň vedel horieť aj naďalej. Takže toto si treba naozaj ustrážiť, vedieť, kam zhruba smerujeme, a nevzdávať sa, keď sa niečo nepodarí, lebo je to neustále prekonávanie rôznych prekážok, to je toho súčasťou.
Tento text nájdete v printovom magazíne Koncept 06
Boris Meluš je grafický dizajnér a kultúrny developer. V roku 2016 spoluzaložil v Bratislave Novú Cvernovku, ktorá sa stala najväčším kreatívnym a kultúrnym centrom na Slovensku. V súčasnosti pomáha transformovať jej areál zo 40. – 50. rokov 20. storočia na environmentálne, sociálne udržateľné a odolné živé laboratórium mesta. Jeho dizajnérska prax zahŕňa výstavný dizajn, dizajn kníh a digitálnych rozhraní ale aj architektonické spolupráce v rámci platformy oximoron. Bol kurátorom Národnej ceny za dizajn na Slovensku v roku 2020 a krátko pôsobil aj na katedre vizuálnej komunikácie na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.