Martin Uhrík, Alexander Kupko, Roman Hajtmanek
Úvod
Bol slnečný deň, auto pomaly klesalo dolu svahom po štrkovej cestičke medzi rodinnými domami, okolo nás prekvapene zazerali kurence a iné zvieratá. Zaparkovali sme vedľa včelích úľov, pred malou budovou pripomínajúcou výrobnú halu. Táto stavba, netradične zasadená do vidieckeho prostredia, skrývala vo svojom vnútri ešte väčšiu nezvyčajnosť. Z brány nás zdravil majiteľ s kanadským prízvukom, pričom jeho kolega stláčal niekoľko tlačidiel a nás vítala ruka, nie však ľudská, ale robotická. S precíznosťou kreslila na fóliu na zemi prvé betónové línie. Takto sa začal príbeh medzinárodného workshopu, ktorého cieľom bolo preskúmať netradičné možnosti tradičného materiálu v kontexte urbánnej biodiverzity.
Edukačný workshop s medzinárodným zastúpením
Tento medzinárodný edukačný workshop, plný prednášok od renomovaných odborníkov, umožnil účastníkom získať hlbšie porozumenie prepojenia architektonického navrhovania a pokročilých technológií. Medzi lektormi boli Viktoria Sandor, Daniel Sviták, Julian Jauk, Jan Kováříček, Alexandra Moisi, Saman Saffarian, Imrich Vaško, Mathias Bank, Martin Uhrík, Roman Hajtmanek, Michaela Krpalová, Alexander Kupko a Peter Morgenstein. Praktický výsledok tohto prístupu sa odrazil v urbánnom mobiliári, ktorý bol implementovaný pri revitalizácii okolia budovy Fakulty architektúry a dizajnu STU.
Workshop, organizovaný ateliérom Data[LAB] z Fakulty architektúry a dizajnu STU, prebiehal v spolupráci s Univerzitou v Innsbrucku, Vysokou školou uměleckoprůmyslovou v Prahe, Technickou univerzitou v Liberci a technologickou spoločnosťou Zen Marlin. Uskutočnil sa v dňoch 13. až 22. marca 2023 na pôde Fakulty architektúry a dizajnu STU a v spoločnosti Zen Marlin v Radimove. Zúčastnilo sa ho 23 študentov, ktorí sa oboznámili s výpočtovým navrhovaním a technológiou 3D tlače z betónu, čím rozšírili svoje odborné vedomosti a otvorili nové kreatívne možnosti.
Význam a koncepcia modularít
Preklad názvu workshopu Concrete Modularity do slovenčiny môže pôsobiť kostrbato, spája totiž slová „betón“ a „modularita“. Na jednej strane betón ako stavebný materiál, ktorý v architektúre umožnil vznik voľných foriem – od Niemeyerových organických kriviek cez Calatravovu dynamiku až po súčasnú ikonickú architektúru Zahy Hadid. Na strane druhej sa betón stal symbolom modernistických stratégií, ktoré zahŕňajú stavebný, konceptuálny a estetický princíp. Napokon, Le Corbusierov manifest Stroj na bývanie sa vizuálne materializoval v koncepte Dom-Ino, ktorý spájal komponenty podľa pravidiel modernistickej vízie do štruktúry, ktorá sama osebe funguje ako modul a kreatívny systém modernej architektúry, pričom hlavnou materiálnou zložkou je práve betón.
Oxymoron „konkrétna modularita“
Concrete Modularity možno preložiť aj ako „konkrétna modularita“. Toto spojenie má však charakter oxymoronu. Pojem „konkrétny“ označuje niečo hmotné, existujúce v materiálnej či vo fyzickej forme, zatiaľ čo „modulárny“ v súčasnom architektonickom chápaní odkazuje na univerzálny, opakujúci sa a abstraktný systém skladania prvkov. Modularita je preto koncept, ktorý je úzko spätý s prefabrikáciou, teda rozdelením dizajnu na menšie, opakovateľné časti – moduly. Takýto prístup umožňuje nielen flexibilnejšiu a efektívnejšiu manipuláciu s komplexnými štruktúrami, ale aj ich lepšie pochopenie prostredníctvom analýzy jednotlivých modulov.
Paradigma nových modularít
Workshop sa pokúsil o posun paradigmy modularity – od reduktívnych, zjednodušujúcich prvkov k sérii vzájomne kooperujúcich individuálnych modulov. Kreatívnym nástrojom sa stali parametrické, generatívne a performatívne procesy výpočtového navrhovania. Namiesto prefabrikátov odlievaných do foriem sme sa zamerali na 3D tlač, technológiu úzko prepojenú s výpočtovým navrhovaním, ktorá umožňuje posunúť paradigmu modularity vo fyzickom svete.
Výzvy a možnosti technológie 3D tlače
Technológia 3D tlače prináša otázky ohľadom jej spojenia s modularitou. Vzhľadom na možnosti tlače komplexných tvarov bez navýšenia ceny a času výroby je jediným ekonomickým parametrom čas tlače a množstvo použitého materiálu, pričom komplexnosť tvarov nehrá dôležitú úlohu. Napriek tomu sme však limitovaní fyzickými obmedzeniami technológie – dĺžkou robotického ramena, možnosťou minimálneho odsadenia vrstiev v horizontálnom smere či potrebou premiestňovania jednotlivých prvkov. Tieto limity sú symptomatické pre celý proces tlače betónu a ich riešenie zostáva výzvou, podobne ako ekologické otázky spojené s použitím betónu.
Ekologické princípy a kreatívny potenciál
Workshop sa snažil nájsť riešenia, ktoré by spojili ekologické princípy s kreatívnym potenciálom 3D tlače. Výsledkom sú modulárne exteriérové systémy, ktoré prinášajú vizuálne atraktívne a rôznorodé prvky, prispievajú k udržateľnosti a umožňujú nové formy využitia verejného priestoru. Tento prístup nielen znižuje množstvo potrebného materiálu, ale tiež podporuje miestnu biodiverzitu vytváraním prvkov, ktoré dokážu fungovať ako mikrohabitaty pre rastliny a drobné živočíchy. Mestský mobiliár, ktorý je kategóriou najviac determinovanou prefabrikáciou a modernistickým konceptom modularity, môže vďaka výpočtovému navrhovaniu nadobudnúť nové podoby, prispôsobené konkrétnemu priestoru a jeho príbehu.
Tieto nové moduly reflektujú špecifické potreby jednotlivých lokalít, pričom poskytujú rozšírené možnosti interakcie, či už pre ľudí, alebo pre miestne ekosystémy. Výpočtové navrhovanie v spojení s technológiou 3D tlače navyše otvára dvere pre experimenty s tvarmi, ktoré boli doteraz nemožné vytvoriť tradičnými metódami, a umožňuje tak architektom a dizajnérom prepojiť estetiku s funkčnosťou, pričom zohľadňujú aj environmentálne aspekty. Napriek týmto prínosom však zostáva otvorená otázka, či takéto systémy skutočne dokážu dlhodobo naplniť očakávania týkajúce sa udržateľnosti a ekologickej kompatibility. Komplexnosť tvarov môže síce prinášať nové estetické a funkčné možnosti, no ich výrobná náročnosť a ekologické náklady spojené s použitím betónu vyvolávajú otázky o skutočnej hodnote týchto riešení. Takto navrhnuté systémy síce môžu prispieť k vytvoreniu príťažlivého mestského prostredia, no ich reálny ekologický dosah a schopnosť dlhodobo reagovať na výzvy udržateľnosti sú stále predmetom diskusie.
Martin Uhrík, Alexander Kupko, Roman Hajtmanek , autori pôsobia v ateliéri Ateliéri Data[LAB]
Ateliér Datalab je platforma pôsobiaca na Fakulte architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity, ktorá je zameraná na výskum a výučbu aktuálnych kreatívnych postupov s dôrazom na využitie digitálnych výpočtových technológií. Primárnym cieľom ateliéru je sprostredkovať študentom najnovšie trendy a prístupy v oblasti architektúry a dizajnu na praktickej, ale aj na teoretickej úrovni. Študenti sa tak pripravujú na nové výzvy v rámci ich budúcej profesie, a to najmä rozvíjaním zručností v širokej škále výpočtových nástrojov a hľadaním vlastných vyjadrovacích prostriedkov pre riešenie problémov v architektúre a dizajne.
