DOM.ov

Katarína Smatanová | text vyšiel v magazíne Koncept 1/2023

Domov a bývanie. Základná ľudská potreba a jedna z najfundamentálnejších kategórií Maslowovej pyramídy. V ideálnom svete právo. Bez bývania to nejde, nejde to však ani s bývaním nelegálnym a v nevyhovujúcich podmienkach. Diskusia o bývaní marginalizovaných rómskych komunít je až pričasto prítomná v slovenských domácnostiach a na sociálnych sieťach.

Neodborne sa opakujúce necitlivé „riešenia“ tohto problému len prispievajú k rastúcemu pocitu „my a oni“. Architektka Katarína Smatanová sa v rámci projektu Dom.ov snaží o inklúziu a trvalo udržateľné riešenie. Projekt je založený na systémovo nastavených procesoch a dlhodobej podpore odborníkov a sociálnych pracovníkov. Program svojpomocnej výstavby prináša klientom prístup k pitnej vode, rieši preľudnenosť obydlí, pozitívne vplýva na začleňovanie rómov do väčšinovej spoločnosti a prispieva k stieraniu predsudkov o stereotypoch majority voči minorite.

Téma sociálneho bývania je na slovensku veľmi živá. Len nedávno zahýbala aj rozdelením politickej moci. Ozývajú sa mladé rodiny, začínajúci pracujúci, študenti. V kontexte týchto faktov však máme absolútne urgentnú a početnú skupinu ľudí žijúcich v  trvalo krízovej situácii – marginalizované rómske komunity, ktoré sa až príliš často odsúvajú na druhú koľaj.

Znárodňovanie, následné reštitúcie a privatizácie spôsobili, že sme po roku ’89 prišli na slovensku o takmer celý sektor vlastnený verejnými inštitúciami, ktorý fungoval ako nájomný. Keď sme mohli, vybrali sme si investíciu do vlastného. V súčasnosti je v rukách súkromných vlastníkov 92,45 % bytového fondu a len menej ako 3 % sú vo verej-nom vlastníctve, v súkromnom na prenájom necelé 1 %¹ (pozri tabuľku č. 1).

Byt obývaný vlastníkom	43,28 %	967 459
Byt vo vlastnom rodinnom dome	48,17 %	1 076 986
Spolu „vo vlastnom“	92,45 %	2 044 445
Verejný sektor – obecný a služobný byt	2,88 %	64 372
Byt v nájme	0,86 %	19 290
V nájme spolu	3,74 %	83 662

Takmer na polovicu žijú Slováci v rodinných domoch (49,15 %) a bytových domoch (45,88 %). V tomto sa v princípe držíme v európskom štandarde.² Výrazne iní však sme však v  kolónke „ostatné“ (1,1 %), ktorá spolu s  kategóriami ako „neskolaudovaný rodinný dom“ či „núdzový objekt“ tvorí u nás až 2,14 % celkového bytového fondu (47 842 bytových jednotiek). Môžeme sa dovtípiť, že ide najmä o bývanie tzv. marginalizovaných rómskych komunít, ľudovo – v rómskych osadách.

Realita života je však zrejme výrazne katastrofálnejšia. Keďže do sčítania ŠÚ sa Rómovia nezapájajú efektívne, podrobnejšie nám situáciu vykresľuje atlas rómskych komunít (2019). Z  terénneho zberu údajov vieme, že v 825 obciach slovenska žije v 1102 priestorovo segregovaných lokalitách (= osadách) až 261 842 obyvateľov v 89835 nevyhovujúcich obydliach (pozri tabuľku č. 2).

Neskolaudované, iné, núdzový objekt * ŠÚ 202	2,14 %	47 842
Prístrešky na bývanie v koncentráciách * ARK 2019		89 835*

Porovnateľne s priemerom SR ide o 6,89 obyvateľa na bytovú jednotku, t. j. trojnásobne viac, ako je to v priemere SR.³ Súčasne ide o lokality prevažne na vidieku, ktoré sú fyzicky oddelené (segregované) od okolitej priestorovej štruktúry, nemajú dostupnú pitnú vodu 4 a deti musia chodiť do školy samy niekoľko kilometrov peši po krajnici hlavnej cesty.

Projekt DOM.ov formálne vznikol v roku 2016, no s hľadaním správnej formy, architektúry, procesov sme experimentovali už predtým: čo môže vyriešiť architektúra v  takomto chudobnom prostredí? Ako má nové bývanie vyzerať? Nie je akákoľvek strecha nad hlavou lepšia než žiadna?

DOM.ov = DOM do Osobného Vlastníctva. V prostredí, v ktorom je ideálom štandardného Slováka bývanie v osobnom vlastníctve, je proces získania hypotéky a „prelievania potu“ na stavbe vlastného rodinného domu jedinou „čestnou cestou“ k vlastnému bývaniu. A preto túto cestu kopírujeme aj s klientmi, ktorí by síce potrebovali adekvátne bývanie rýchlejšie, ale – z pohľadu väčšiny Slovákov – je menej zaslúžené.

DOM.ov = DOM do Osobného Vlastníctva. V prostredí, v ktorom je ideálom štandardného Slováka bývanie v osobnom vlastníctve, je proces získania hypotéky a „prelievania potu“ na stavbe vlastného rodinného domu jedinou „čestnou cestou“ k vlastnému bývaniu. A preto túto cestu kopírujeme aj s klientmi, ktorí by síce potrebovali adekvátne bývanie rýchlejšie, ale – z pohľadu väčšiny Slovákov – je menej zaslúžené.

Rodina žijúca v nevyhovujúcich podmienkach a vylúčená z komerčného trhu (má napríklad len sezónny príjem) začína v projekte DOM.ov tzv. mäkkými procesmi – dovzdelávaním, finančnou stabilizáciou rodiny, hospodárením s rodinným rozpočtom. Prechod od nelegálneho k legálnemu nie je jednoduchý. Orientovať sa v SIPO platbách, inkasách, platbe za komunálny odpad a daniach sa človek musí niekde naučiť. Rodina si najskôr 12 mesiacov pravidelne sporí. Počas tohto obdobia sa spolu so samosprávou plánuje urbanizmus – vyberá sa lokalita na výstavbu, tvorí sa ulica, vyberajú sa susedia, komunikuje sa s architektom, prebiehajú rôzne školenia. Nie je jednoduché meniť paradigmu vlastnenia priestoru – predať pôdu Rómom býva často až príliš revolučné.

Následne rodina získava hypotéku na stavebný materiál a ďalších 12 mesiacov pod dohľadom stavebného dozoru a s pomocou stavebného učiteľa svojpomocne stavia dom, legálne a podľa projektu. Pre veľa klientov je to aj prvá pracovná skúsenosť. Následne prebehne kolaudačné konanie, rodina býva, spláca úver a dom zveľaďuje. Každú rodinu tak sprevádzame počas minimálne 15 rokov.

Forma samotnej architektúry je veľmi dôležitá. Po zarámcovaní finančnej situácie sa formuje dom podľa možností a predstáv konkrétnej rodiny. Súčasne sa vyberajú konštrukcie a technológie tak, aby členovia rodiny mohli pracovné skúsenosti získané pri stavbe uplatniť v ďalšom pracovnom živote vo svojom regióne. Legálne bývanie v neposlednom rade prináša aj zmenu sociálneho statusu. Keďže u nás stále ťažko prijímame inakosť, každý, kto chce medzi nás Slovákov zapadnúť, s nami musí „splynúť“. A preto architektonický jazyk budov reflektuje bývanie „gadžov“ v danej lokalite – ak sa chcú Rómovia stať súčasťou ich spoločnosti, musia „žiť ako my“. A oni aj chcú.

Architektúru však treba vnímať komplexne – ako proces. Neplatí, že akákoľvek strecha nad hlavou je lepšia než súčasný stav. Architektúra môže znamenať aj generačnú zmenu či krok von na ceste z chudoby a vtedy je limitujúce vnímať ju len vo forme finálneho produktu. Naopak, zlé zvolené procesy a forma majú za následok známe„všetko si zničili, všetko vybývali“.

V projekte DOM.ov architektúra bývania znamená komplexný proces od získania pozemkov, rozhodnutia, kto bude čí sused, ako bude vyzerať spoločná ulica, ako treba nastaviť rodinné financie, cez to, aký dom si rodina postaví a ako si ho bude môcť časom meniť, až po reálne obývanie a úpravy domu.

K dnešnému dňu máme vyše 60 klientov, ktorí bývajú vo vlastnom, ďalších 230 rodín sa pripravuje. Pracujeme s viac ako 30 samosprávami na východom, strednom aj južnom Slovensku. Projekt DOM.ov získal viacero ocenení, napríklad cenu SozialMarie (2021), Roma Spirit (2020) a mnohé iné. Pri zachovaní hlavného cieľa, ktorým je integrácia, úspech v adresovaní katastrofálnych životných podmienok rómskych komunít cieli na podporu rozmanitých typov a foriem bývania podľa potrieb daného územia a regiónu, kontextu mestského či vidieckeho prostredia a podľa potrieb konkrétnej rodiny.

Fotogaléria