Experimentálny ateliér zerozero na Fakulte umení TUKE 2016 – 2023.
Text a obrazový materiál: Irakli Eristavi, zerozero
experiment – pokus, skúška, nevyskúšaná činnosť s neistým výsledkom/Slovník slovenského jazyka
Experimental architecture – all architecture that refuses to accept canons or codes is experimental. This does not mean that such architecture has no rules, only that it seeks to stretch and even breaks such constrictions in order to archieve its own constructions/The Matapolis Dictionary of Advanced Architecture
Práca zerozero v sebe zahŕňa produkciu architektúry a pôsobenie na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. Medzi praxou a akadémiou prebieha neustále prelínanie a prelínajú sa vzájomne i stratégie produkovania architektúry a stratégie akademického diskurzu. Okrem štandardného vedenia vertikálneho ateliéru od roku 2020 vedieme aj takzvaný experimentálny ateliér, (ďalej EA) formát, ktorý sme vymysleli a realizujeme od roku 2016. Je určený študentom 2. ročníka a absolvujú ho v treťom semestri svojho štúdia. Tento text chce sumarizovať výsledky niekoľkoročného testovania tohto spôsobu výučby s poukázaním na spôsob práce a demonštráciu výsledkov jednotlivých „sezón“. Princíp sezón fungujúci efektívne v rámci popkultúry v našom ponímaní znamená, že EA každý rok prináša novú neopakujúcu sa tému, nové výzvy i riziká. Tento text nemá ambíciu popísať explicitne všetky sezóny a všetky vytvorené diela.
Pred vznikom EA sme viedli architektonický ateliér I., ktorého náplňou bola typologicky ohraničená kategória individuálneho bývania. V rámci niekoľkých semestrov sme balansovali na hrane tejto typológie a každý rok sme hľadali autentickú a novú tému rezultujúc do hybridnejších polôh a menej tradičných metód generovania architektonických konceptov, akceptujúc riziká zlyhania i možného nepochopenia zo strany kolegov. Na tomto mieste musím poznamenať, že práve vďaka pochopeniu a podpore vtedajšieho dekana doc. Juraja Kobana sme dostali pri formovaní EA úplne voľnú ruku.
EA je naším experimentom skúmajúcim spôsob výučby, súčasne je experimentom pre poslucháčov, ktorý v nich chce iniciovať premýšľanie architektúry, menej rutinnú a viac experimentálnu polohu v spôsoboch jej generovania. To, samozrejme, neznamená rezignáciu na remeslo a „remeselnú“ stránku navrhovania a prezentovania, naopak, dôraz na prezentovanie konceptov a výsledných architektúr najmä v podobe fyzických modelov rozvíja u študentov pre ďalšie štúdium potrebné zručnosti.
V ďalších riadkoch chcem predstaviť niekoľko zásadných premís, ktoré definujú EA. Navrhované architektúry nie sú viazané na konkrétne miesto, kontext. Situácia je často utópiou v spoločenskom i geografickom zmysle. Pokiaľ to priamo nie je definované zadaním, tak fyzikálne zákonitosti, statika, striedanie ročných období a cyklov, zaužívané funkčné súvislosti a vzťahy, ergonómia a iné platia ako vo svete, ktorý poznáme.
„An open architecture is of the open space, the open mind, the open eye, the open heart.“ Wolf Prix
Prvým zo série testov bola sezóna 2016 s témou Rozhranie (stĺp a stena) a bola uvedená nasledujúcim citátom: „Pristúpili k obrovskému zámku, na priečelí ktorého čítali: Nepatrím nikomu a patrím každému. Boli ste tu, prv než ste sem vstúpili, a budete tu, aj keď odtiaľto vyjdete.“ Denis Diderot Jakub Fatalista a jeho pán (1769).
Téma nastolila otázky definovania rozhrania/hranice na abstraktnej úrovni, avšak s konkrétnymi dosahmi na tvorbu architektonického priestoru. Nastolila otázky preniknuteľnosti rozhraní, otázky tranzitu medzi dvoma alebo viacerými prostrediami či stavmi týchto prostredí. Odvolávajúc sa na koncept Rema Kolhaasa v rámci XIV. bienále architektúry Elements of architecture sme vymedzili nástroje formujúce jednotlivé koncepty na dvojicu „stena“ a „stĺp“. Ťažiskovým médiom boli fyzický model doplnený o text a diagram. Veľmi striktne sme definovali spôsob priebežných výstupov a finálnej prezentácie (farebnosť, hrúbka čiar, fonty, spôsob zobrazovania, materiál na zhotovenie modelov). Výsledkom nebol jeden projekt, ale sekvencia troch úloh v poradí „dom“, „priestor“ a „hranica“, ktoré boli na záver prezentované spoločne. Obmedzenia a požadovaná striktnosť dodržovania pravidiel podporili finálnu prezentáciu v objekte Bravo v košickom Kulturpaku a zabezpečili jej konzistentnosť a výtvarnú silu.
Zadanie prvej sezóny s ohľadom na fakt určitej tranzície z rokmi zaužívanej podoby architektonického ateliéru I. do svojej novej podoby EA pracovalo s referenčnými typológiami a definovaním prostredia navrhovanej intervencie, avšak postupne v nasledujúcich sezónach došlo k úplnému a vedomému odklonu od definovania akejkoľvek typológie v úvode zadania: Vertikalita a horizontalita – 2017, Privatus a Publicae – 2018, Public – 2019, Disperzia a okupácia – 2020, Dlhý, Široký a Bystrozraký – 2021, Babylonská veža – 2022, Ostrov – 2023.
Na základe naratívu zadania poslucháči prostredníctvom štúdia prameňov a zdrojov v širokých interdisciplinárnych súvislostiach hľadajú a nachádzajú svoje sféry záujmu, definujú svoje stratégie a myšlienkové konštrukcie. Koncepty prechádzajú nami moderovanou evolúciou, ktorá generuje priestorové štruktúry, akési proto-formy. Následne dochádza k postupnému testovaniu programov, vkladaných alebo, ako zvykneme hovoriť, „nalievaných“ do foriem. Tento proces overovania programov a typológií je hýbateľom ďalšej evolúcie formy, jej metamorfózy, prípadne jej totálneho „zrútenia“, ktoré rezultuje ku „kroku späť“ k jej opätovnému „sformovaniu“. Fetiš formy je neustále konfrontovaný s jej schopnosťou/neschopnosťou akomodovať programy, procesy a udalosti. Tento proces chce v poslucháčoch iniciovať záujem, prípadne inšpirovať fascináciu možnosťami, ktorými architektúra disponuje. Experiment spočíva v tomto prípade nie v objavení (to invent/to discover) „nového“, ale v demonštrovaní (to demonstrate) možností , ktoré architektúra má. Tu si opäť raz neodpustím môj obľúbený citát Kerstena Geersa: „Abalos and Herreros once said that what was more important for architects was intention rather than invention. I think so too. Because in architecture you really don’t have to invent anything. Everything is already there. Things don’t have to be fancy and exciting, buildings can even be extremely boring.“
Už v ranej fáze štúdia sú teda poslucháči konfrontovaní so šírkou možností a postupov, čo predstavuje veľký potenciál ich „iniciácie“ a štartu ich reálneho záujmu o našu disciplínu. Pokus aplikovať tento formujúci sa program výučby v piatom semestri štúdia sa ukázal ako nesprávny. Napriek tomu, že architektonické projekty vo finále vykazovali menej chýb v oblasti typológie, chýbala im určitá konceptuálna „surovosť“ a integrita s ohľadom na fakt, že medzi tretím a piatym semestrom študenti nadobudli zručnosti a návyky, ktoré ich viedli k výrazne konvenčnejšiemu chápaniu nastolených „otázok“ i spôsobu ich následného konceptuálneho uchopenia.
Počas nasledujúcich rokov sme následne sformulovali a testovali ďalšie možné postupy generovania architektúry, akceptujúc riziká zlyhania a chýb. Najdôležitejšími sa javia aplikovanie matematických princípov, postupností, elementárnych geometrií a ich derivácií ako hlavných determinantov generovania priestorových štruktúr a formy vo všeobecnosti. Evolúcia formy prebieha formou testovania jej extrémov. Ako mimoriadne dôležitá sa javí interdisplinarita a akceptovanie iných médií v rámci generovania projektov i samotnej finálnej prezentácie (performance, tanec, scénografia). Akceptovali a snažili sa rozvíjať aj „herné postupy“ náhodného matematického generovania či losovania jednotlivých krokov návrhu. Nevyhýbali sme sa ani „tajomstvám“ a mystériám nerezignujúc na kategórie „krásy a humanity“. Uskutočnili sme experiment s kolektívnou úlohou, na ktorej sa podieľali všetci poslucháči konkrétneho ročníka s cieľom iniciovať uvedomenie si meniacej sa úlohy architekta od individuálneho „tvorcu“ smerom k spolupráci jednotlivcov či skupín a negociácii smerujúcej k výslednej architektonickej štruktúre či priestoru.
Na jednej strane sme „rozšírili bitevné pole“, na druhej sme ho systematicky zužovali. Obmedzili, respektíve redukovali sme nástroje architektonickej narácie, moderovali sme grafické postupy s odmietnutím momentálne zaužívaných metód vizualizácie architektúry, kládli sme veľký dôraz na striktnú geometrickú metódu zobrazovania (viac exaktnosti, menej emócií), väčší dôraz sme kládli na pochopenie vnútorného fungovania štruktúry formou rezov než na pohľad a vonkajšie vyznenie štruktúry. Vnímanie výslednej formy ako výslednice procesov, čo aj napriek istej kontradikcii priamo nevylučuje jej úprimnú fetišizáciu.
Za sedem rokov testovania tohto programu sme zažili takmer všetko. Labyrinty, na ktorých konci nie je Minotaurus, majáky, ktoré neukazujú nebezpečenstvá oceánov, ale sú štruktúrami sociálneho experimentu založeného na losovaní, kafkovský existencializmus blúdenia po nekonečných chodbách dystopickej administratívnej vládnej budovy, individuálne úkryty, vankúšový paradox, výškové kolumbáriá, kenotafy, agory, veže z kociek venovaných antickým múzam, bájne mestá a naposledy aj Ostrovy.
———-
Výber sezón:
Vertikalita a horizontalita, 2017
Zadanie: Semestrálne projekty skúmajú fenomén vertikality a horizontality v procese produkovania architektúry. Generovanie vertikálnej/horizontálnej štruktúry nie je primárne viazané na funkčné a programové aspekty navrhovania. Hybnou silou predkladaných konceptov sú komunikácia, štruktúra a evolúcia. Programy a ich organizácia vstupujú priebežne v rámci evolúcie štruktúry. Kontext nás nezaujíma, projekty sú prevažne dystopické. Finálnym produktom č. 1 je vertikálna štruktúra 25 x 25 x 150 m s konkrétnymi architektonickými parametrami. Finálnym produktom č. 2 je horizontálna štruktúra 150 x 150 x 25m s konkrétnymi architektonickými/urbanistickými parametrami.
Výber: poslucháč Pavel Bakajsa, Kolumbárium a cintorín generovaný striktnými pravidlami matematickej a geometrickej postupnosti
———-
Privatus a Publicae, 2018
Zadanie: Súkromný priestor je priestor okolo človeka, ktorý v psychologickom zmysle považuje za svoj. Na základe individuálneho merania vytvorte/generujte svoj priestor. Jeho maximálna hranica je daná vašimi individuálnymi telesnými rozmermi. Minimom je vaša fyzická schránka. Jej hranice, ich preniknuteľnosť, uzavretosť sú vašou voľbou. Rovnako ako materiál, forma a štruktúra. Naplnením úlohy č. 1 bude realizácia v mierke 1 : 1. Individualizované uchopenie témy: priestor, objekt, membrána, odev, úkryt. Úloha č. 2 – vytvorte priestor pre 20 ľudí, pre vás ako spoločenstvo, kolektív. Prvá úloha je hľadaním limitu súkromného, privátneho priestoru (max. private). Táto úloha je hľadaním, skúmaním limitov maximálnej otvorenosti (max. public). Územie, ktoré máte k dispozícii, má rozmery 30 x 30 m, súradnica „z“ nie je určená, teda je ľubovoľne voliteľná v plusových i mínusových hodnotách.
Výber: poslucháčka Alica Petrová, Privatus – Vytýčenie privátneho priestoru človeka performatívnou explozívnou formou, Publicae – Verejný priestor – monument/agora
———–
Dlhý, široký a bystrozraký, 2021
Zadanie: Dlhý, Široký a Bystrozraký sú komplementárnymi, vzájomne sa dopĺňajúcimi štruktúrami, vystupujúcimi ako jeden tím. Každý má svoje špecifické parametre, charakteristiky a schopnosti. Ideový návrh vertikálnej a horizontálnej štruktúry so svojimi konkrétnymi dispozičnými, programovými, konštrukčnými a architektonickými parametrami dopĺňa návrh zatiaľ bližšie nedefinovanej entity/architektúry/udalosti. Navrhované štruktúry sú utopické, nie sú viazané na konkrétne miesto a čas. Programy a funkcie sa do štruktúr vkladajú v procese ich vývinu. Stávajú sa hýbateľom ich evolúcie/mutácie. Kto sú teda Dlhý, Široký a Bystrozraký? Sú architektúrami? Fantastickými tvormi? Superhrdinami, ktorí prišli pomôcť tomuto svetu?
Výber 1: poslucháčka Gabriela Koránova, Weather project; Dlhý je vertikálnou štruktúrou, Široký horizontálnou. Bystrozrakého superschopnosťou je erózia generujúca priestory v oboch štruktúrach.
Výber 2: poslucháčka Daniela Geborcová, Rezonancia, vertikálna a horizontálna štruktúra sa stretávajú v bode singularity. Ten je generátorom evolúcie oboch štruktúr.
Babylonská veža, 2022
Zadanie: Biblický príbeh o túžbe človeka dotknúť sa nebies a byť väčším ako Boh. Na druhej strane historické fakty jednej z kolísok našej civilizácie. Architektúra vždy odzrkadľuje spoločenské a politické súvislosti, rovnako reaguje na okolitý fyzický svet. Schopnosť jej reakcie je determinovaná úrovňou poznania. Je dnešným Babylonom celý náš svet, ako ho poznáme? Sú ním megapoly a metropoly na našej planéte alebo si Babylon nosíme v sebe každý z nás?
Výber 1: poslucháč Krištof Tall, Zmätenie jazykov; 8 veží generovaných ako grafický a priestorový prepis textového opisu veže. Teda ako preklad prekladu, prekladu, prekladu, prekladu, prekladu, prekladu pôvodnej veže. Preklady boli realizované prostredníctvom bežne dostupných prekladačov zámerne prostredníctvom širokého spektra jazykových skupín súčasných jazykov, čo viedlo k výraznej deformácii textu a následne formy.
Výber 2: Jana Šimonová, Veža generovaná sekvenčným vrstvením, inšpirované latinským štvorcom matematika Leonarda Eulera (1707 – 1783) s použitím náhodne generovaných číselných kombinácií.
Ostrov, 2023
Zadanie: Každá architektúra je svetom. Do určitej miery svojbytným svetom so svojimi špecifickými pravidlami. So svojím fyzickým vymedzením, ohraničením, priestorovými a spoločenskými vzťahmi. Súčasne je svetom vytvoreným človekom pre človeka. Konkrétny svet generuje konkrétne spoločenské vzťahy, formuje jednotlivca i spoločnosť. Jeho podoba je však ovplyvnená aj prírodnými silami, geografiou, polohou, klímou. Architektúra sa stáva súčasťou krajiny, ale i konkrétnej časti mesta, súčasťou štruktúr, ktoré ju obklopujú a vplývajú na ňu. Rovnako architektúra vplýva na svoje okolie, a to nielen na fyzické prostredie, ale i na človeka, komunity. Tento semester navrhnete ostrov. Ostrov môže mať úplne konkrétnu podobu pevniny obkolesenej oceánom, rovnako však pripúšťame i metaforické uchopenie témy ostrova.
Výber 1: poslucháč Eduard Sopiriak, 115 km bariérový ostrov na pobreží Holandska, prepis miest a krajiny do lineárnej štruktúry ochraňujúcej pobrežie a generujúcej priestor pre budúce generácie.
Tento text nájdete v printovom magazíne Koncept 06