Jakub Hanták: Biofilický dizajn

Biofilický dizajn v drevostavbách materských škôl a jeho uplatnenie v kontexte priorít New European Bauhaus

Dizajnovanie s ohľadom na fyzické a duševné zdravie sa v posledných rokoch stáva stále populárnejšou témou v oblasti tvorby architektúry. Vplyvom rýchlorastúcej urbanizácie či digitalizácie sa krok po kroku vytráca priamy kontakt človeka s prírodou, čo môže mať negatívne dôsledky na naše fyzické a duševné zdravie. Vieme, že jednoduchá prechádzka lesom nás dokáže upokojiť a znížiť následky environmentálneho stresu. Prírodné vzorce, štruktúry a ich fraktálne vyobrazenia z prostredia lesa sú človeku inštinktívne blízke a známe, tým pádom ich nemusí skenovať a vyrovnávať sa tak so vzniknutým stresom z neznámeho prostredia. Jednou z najjednoduchších a najprístupnejších foriem, ako mať priamy kontakt s prírodou, je jednoducho v nej precitnúť, ale aký to má súvis s architektúrou?

Náklonnosť k prírodným materiálom a prírodu evokujúcim riešeniam dostala vo vedeckých kruhoch názov biofília. Už niekoľko desaťročí pozoruje fungovanie na kultúrnej aj živočíšnej úrovni človeka. Od nej sa odvíja názov jej integrácie v architektonicko-dizajnérskom myslení v praxi, ktorá nesie názov biofilický dizajn. Autor pojmu biofília, sociálny psychológ Erich Fromm, ho prvýkrát použil v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Bio v preklade znamená život a fília má význam priateľskej náklonnosti. Autor pojmu biofilický dizajn Stephen R. Kellert v knihe Children and Nature uvádza: „Tvorba biofilického dizajnu je v konečnom dôsledku viac o obnove nášho spojenia s prírodou než o prijatí novej metodiky navrhovania.“ Architekti a dizajnéri siahajú čím ďalej, tým viac po materiáloch, ktoré prinášajú prírodu a prírodu evokujúce riešenia do interiérov vo fyzickom prostredí architektúry. Jeden z týchto materiálov však podľa vedeckých dôkazov vykazuje benefity, ktoré ľuďom zaisťujú pocit pohody a znižujú stres z prostredia – tým materiálom je drevo.

Biofilický dizajn v súhre faktorov, akými sú prirodzené svetlo, prúdenie vzduchu, začlenenie rastlín, prírodných odtieňov farieb, a integrácie materiálu dreva do prostredia v interiérov ponúka užívateľom v interiéroch zdravotné benefity. V prírodu evokujúcom prostredí budov sa cítime príjemne a radi sa obklopujeme materiálmi organického charakteru. Výskumy naznačujú, že drevo znižuje stres, zlepšuje kognitívne výkony, zlepšuje náladu a zvyšuje preferenciu takto dizajnovaných priestorov, čo je prirodzenou ľudskou biofilickou reakciou. Vykazovanie zlepšenia kognitívnych výkonov v prostredí nás núti uvažovať o začlenení materiálu dreva do interiérov vzdelávacích inštitúcií, pretože jeho prítomnosť môže podporiť učenie, zlepšiť náladu či zvýšiť koncentráciu a zameranie sa na učivo, tým pádom tak zlepší celkový osobnostný rozvoj detí a následne zaistí zvýšenie kvality ich života. Biofilický dizajn v kontexte súčasných drevostavieb materských škôl prináša deťom okrem pozitívnych benefitov pôsobiacich na ich psychiku aj mnoho výhod, podporuje environmentálnu udržateľnosť a zvyšuje povedomie o zodpovednosti voči prírode. 

V modernom svete všadeprítomnej ľudskej nadvlády a umelej konštrukcie príroda naďalej poskytuje deťom a mladým ľuďom bezkonkurenčný zdroj príťažlivosti, stimulácie a výzvy relevantnej v intelektuálnom aj emocionálnom rozvoji. Použitie dreva, ktoré v sebe nesie prírodné vzorce, môže s veľkou účinnosťou deťom pripomínať niečo, čo dôverne poznajú, pretože genetické vyobrazenie prírodného organizmu je výsledkom minulých akcií evolučných činiteľov. Nevzniká tak priestor na neželanú tvorbu stresu z neznámeho prostredia a deti majú priestor na aktívnejšiu percepčnú pohotovosť. Kľúčovým prvkom percepcie dreva sú zmysly detí, či už prostredníctvom haptického, olfaktorického, alebo najmä vizuálneho zážitku. Vo vzdelávacom prostredí by mal zostať priestor pre kreativitu a predstavivosť. Veľmi strohé, neosobné okolie skôr oslabuje svet skúsenosti dieťaťa, než ho obohacovalo, naopak, príliš mnohotvárne prostredie môže bojovať s mysľou a rušiť pozornosť dieťaťa. Joe Mayo opisuje prázdne steny ako niečo, čo nevyvoláva žiadne psychologické ani emotívne reakcie, čo vzory a textúry v prírodných materiáloch, naopak, môžu. Napriek tomu, že ľudská myseľ vníma textúru dreva ako neživú, spája ju s predstavami živých vecí. Interiéry škôl, ktoré obsahujú drevo a prinášajú prírodu do budov, vyvolávajú pozitívne psychologické reakcie podobné biofilným reakciám, ktoré vytvárajú samotné stromy. 

Po rokoch nezodpovedného experimentovania s udržateľnosťou v kontexte iných stavebných materiálov zažíva drevo v západnej civilizácii svoju obrodu, a to nielen kvôli svojej zanedbateľnej uhlíkovej stope, schopnosti viazať uhlík z ovzdušia, energetickej efektívnosti či estetickosti, ale v nových poznatkoch sa mu pripisuje vlastnosť fenoménu well-being. Javí sa tak ako ideálny materiál na výstavbu v kontexte filozofie Nového európskeho Bauhausu. Masívne drevo je jeden z najstarších a najbežnejších organických materiálov, používaný stáročia na celom svete, ktorý vo svojej „technickej jednoduchosti“ síce naráža na určité limity, ale aplikáciou nových konštrukčných systémov sa tieto obmedzenia dajú efektívne potlačiť. 

Priekopníkom pokročilých stavebných systémov je nepochybne Rakúsko, ktoré svoje inovatívne riešenia úspešne distribuuje aj do okolitých štátov. U nás však, bohužiaľ, uplatnenie dreva v plnom rozsahu naráža na stereotypy, predsudky, byrokraciu a skostnatenú legislatívu. V súčasnosti sa na Slovensku nachádzame v stave, keď sa pripravuje nová legislatíva týkajúca sa drevostavieb. Zmena predpisov by pomohla efektívnejšie naplniť ambície Plánu obnovy v súlade s filozofiou Nového európskeho Bauhausu, ktorá si kladie za cieľ integrovať estetiku, udržateľnosť a inkluzívnosť do európskej obnovy a modernizácie. 

Jakub Hanták

Autorizovaný architekt a doktorand pôsobiaci v Ústave architektúry občianskych budov FAD STU v Bratislave. Zaujíma sa o drevostavby v architektúre. Jeho dizertačný výskum má tému: Impakt materiálu dreva na vzdelávací proces v súčasnej architektúre materských škôl. Činnosť doktoranda prepája s aktívnym architektonickým pôsobením v štúdiu s názvom ateliér_filter. Je členom prezídia Spolku architektov Slovenska, organizuje Cenu Dušana Jurkoviča a Cenu profesora Jozefa Lacka, ktorej je aj garantom a tajomníkom.