Ekoindex v Bratislave
Text a obrazový materiál: Jana Bozáňová
Ekoindex, nový regulatív zelene, ktorý vypracoval Metropolitný inštitút Bratislavy, je nástroj na hodnotenie kvality zeleno-modrej infraštruktúry. Celkovo zhodnocuje ekologickú účinnosť daného pozemku. Už sa nerozprávame iba o zeleni alebo o vodných plochách, už sa rozprávame o tom, akú máme na budovách strechu, či tam máme aj vertikálne vegetačné prvky, aký je povrch chodníkov, či sú priepustného alebo nepriepustného materiálu, a ako to do seba zapadá. Je to holistický prístup ku klimaticky odolným mestským priestorom. Metriky podobné Ekoindexu sú už zavedené v niektorých krajinách, v mestách, ako je Londýn, Malmö, Helsinki a podobne. Existujú veľké rozdiely vzhľadom na potrebu konkrétneho mesta a z toho vyplýval aj vznik Ekoindexu pre Bratislavu. Musíme zohľadňovať všeobecné danosti, ale aj špecifiká riešeného mesta.
Ekoindex vs koeficient zelene
Momentálne je na území Bratislavy platný regulatív koeficient zelene, ktorý berie do úvahy iba kvantitu zelene. Koeficient zelene predstavuje pomer medzi započítateľnými plochami zelene, ako zeleň na zarastenom teréne alebo zeleň nad podzemnými konštrukciami a plochou pozemku. Či ak dáme do projektu napríklad 100 štvorcových metrov trávnika, alebo stromov, je to jedno. Ale v realite vieme, že to jedno nie je. Rozsah ekosystémových služieb v podobe mikroklímy, vodného manažmentu, podpory biodiverzity je úplne rozdielny. Celková metodológia Ekoindexu v sebe nesie ekosystemové služby a kvalitatívnu zložku t. j. sumu listových plôch. Suma listových plôch nám hovorí o tom, aké veľké listy jednotlivé kategórie rastlín majú a aký je ich počet. Platí, čím má list väčšiu plochu a je ich viac, tým je efektívnejšia fotosyntéza, t. j. spotreba CO2, produkcia O2. Taktiež opačne, čím je menšia celková plocha listov, tým rýchlejšie dochádza k vyparovaniu vody, čo má vplyv na zníženie regulácie teploty počas suchých a extrémne teplých dní. Pre potreby Ekoindexu bola suma listových plôch štandardizovaná na základe vedeckej literatúry. V súčasnosti je nutné Ekoindex chápať ako nástroj pre urbanizovanú krajinu. Nástroj pre takúto krajinu sme nazvali Ekoindex 1. Potom máme ešte voľnú krajinu, pre ktorú by sa takouto metodikou tiež dal vytvoriť hodnotiaci nástroj ekologickej účinnosti, kde by sa zohľadňovali ešte ďalšie vrstvy krajinných prvkov.
Chceme docieliť, že používaním sa zvýši úroveň rozmanitosti zeleno-modrej infraštruktúry, čiže už nehovoríme iba o rôznych kategóriách zelene, ale aj o vodných prvkoch v urbánnom prostredí. Hovoríme aj o organizmoch. Rozmanitosť vegetačných, vodných a ďalších prvkov vedie k vyššej biodiverzite. Taktiež rozvíjame spojenie medzi architektúrou a prírodnou krajinou. Čiže vytvárame spojenia, ako sú napríklad rôzne typy vegetačných fasád, od jednoduchých popínavých rastlín až po miskovité systémy výsadby tráv a bylín. Koeficient zelene ignoruje inovatívne prístupy k mestskej architektúre. Hlavne v kompaktných mestách je potrebné zlepšenie ekologických systémov, čiže zabezpečenie odolnosti mesta. A taktiež znižovanie nákladov na údržbu vegetačných plôch. Používanie Ekoindexu vedie k nárastu ekosystémových služieb, od mikroklímy cez podporu biodiverzity po tzv. wellbeing, čo úzko súvisí s poskytnutím kvalitných mestských priestorov na odpočinok a rekreáciu.
Tvorbu Ekoindexu sme začínali analýzou potrieb Bratislavy. Išlo o to, aby sa vhodne vybrali funkčné kategórie zelene, taktiež aby ich nebolo veľa, aby sme nevytvárali 20 kategórií, ale rozumný počet. K jednotlivým kategóriám bolo nutné stanoviť hlavné faktory na základe spomínanej metodiky ekosystémových služieb a sumy listových plôch. Na základe toho sme vytvorili exaktnú metodiku Ekoindexu. Následne sme testovali plochy na modelových územiach. Momentálne sme stále vo fáze testovania. Ekoindex je súčasťou vyhlášky č. 392/2023 Z. z. Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Bratislava a Košice už môžu ísť podľa Ekoindexu. Základný rozdiel je v tom, že Ekoindex je komplexný. Iné mestá musia napočítavať zvlášť metriku pre odtokové vody a vodný manažment, zvlášť pre vegetačné plochy a zvlášť pre spevnené a nespevnené plochy. Ekoindex je niečo, čo ich všetky spája, lebo všetko navzájom súvisí. Či budeme mať nepriepustný chodník alebo priepustný, automaticky súvisí aj s udržateľným vodným manažmentom zvýšením miery lokálneho vsakovania zrážok.
Modelová štúdia Mlynské nivy
Momentálne testujeme Ekoindex na Mestskej urbanistickej štúdii Mlynské nivy v súlade s cieľmi plánu Bratislava 2030. Implementujeme už aj novú metodológiu. Okrem Ekoindexu je v tejto mestskej urbanistickej štúdii, ako my hovoríme „MUŠke“, už aj návrh typizácie/hierarchizácie zelene. Často sa subjekty snažia ekologické opatrenia obchádzať alebo riešiť len čiastkovo. V rámci Ekoindexu chceme docieliť to, že urbánna ekológia bude priamo súčasťou plánovania od územného plánu až po projekty v menšej mierkeEkoindex musí fungovať vo všetkých mierkach. Čo sa týka typizácie parkov pre „MUŠku“ tam nám ide o vytváranie rôznorodých parkových plôch, ktoré poskytujú rozdielne kvality obyvateľom štvrte a mesta. Môžeme byť veľmi rôznorodí, pretože zonálny park prináša niečo úplne iné ako lokálny alebo susedský. Znamená to, že tam prichádzajú obyvatelia z celej zóny, že je atraktívny pre celú zónu. Mlynské nivy sú z veľkej časti brownfield, dostupnosť 800 metrov k najbližším parkovým plochám vôbec nepostačuje.
Pomocou Ekoindexu vieme nastaviť kvalitu zeleno-modrej infraštruktúry rádovo vyššie ako by bola pri starých štandardoch. Otestovaný Ekoindex znamená, že máme nastavené minimálne hodnoty Ekoindexu pre dané územie. Prekročiť ich, samozrejme, môže každý. V krátkom čase budeme mať spracované dáta z Prognózy 2050 pre životné prostredie, budeme mať presné dáta o mikroklimatických zónach, o vodných pomeroch mesta. Toto všetko využijeme na to, aby sme vedeli povedať, aký má byť štandard minimálneho Ekoindexu. Je to odštartovanie nového územného plánu Bratislavy. Pri „MUŠke“ sa jasne ukázalo, že na kompaktné mesto takéhoto charakteru, ktoré tam chceme, koeficient zelene nestačí. Lebo kompaktným mestom vytvárame aj urbánny tepelný ostrov a tým, že nemáme podchytené budovanie napríklad zelených striech ani vertikálnych elementov, ako mesto nemáme na to dosah. Máme iba odporúčaciu právomoc cez koeficient zelene, ale Ekoindexom vieme jasne komunikovať to, čo chceme, a stále bude zachovaná aj kreativita architektov ukrytá v možnosti výberu rôznych druhov zelene.
Iné zelené prvky
Nie je zelená fasáda ako zelená fasáda. Často sa to v praxi nerieši dôsledne. Napríklad teraz riešime aj električkové radiály a prístrešky so zeleňou. Bratislava má v porovnaní s inými mestami veľa zelene, ale mnoho z nej nezadržiava vodu. Pôda je degradovaná. MIB vypracoval zadanie pre štúdiu viníc. Plochy vinohradov ako špecifický krajinný typ je potrebné chrániť, aby ostal zachovaný krajinný obraz mesta, ktorý je typický aj z hľadiska histórie regiónu. Mnohé sú vo veľmi zlom stave, ale majú veľký ekostabilizačný význam pre mestské prostredie a jeho obyvateľov. Cieľom je minimalizovať urbanizačné zásahy v týchto územiach, rešpektovať a chrániť súvislé plochy vinohradov a viníc ako prvkov územného systému ekologickej stability. V dokumente Bratislava 2030 je jednou z tém aj podpora agroturizmu.
Ďalej existuje iniciatíva Bratislavskí susedia. Mesto Bratislava má alokované plochy, kde môžu ľudia na mestských pozemkoch vytvárať komunitné záhrady. Od modelu, ktorý kedysi iniciovala Sandra Štasselová, sme sa posunuli. Išlo o iniciatívy komunitných záhrad úplne „bottom up“, toto dokáže bez podpory veľmi rýchlo vyhorieť. Záhradkárstvo je nám veľmi blízky kultúrny fenomén. Ďalším fenoménom sú u nás prakticky nepoužívané biosolárne strechy. To sú vlastne také strechy, kde máme solárne panely umiestnené na zelenej streche. Efektívnosť biosolárnej strechy je o mnoho vyššia, je to dané tým, že vegetácia na streche udržuje stálu teplotu okolo 25 °C. A vlastne všetka tá energia zo slnka sa koncentruje v solárnych paneloch. Toto je úplne najefektívnejšie, čo môžeme robiť. Keď využijeme iba na štrkové strechy, efektívnosť solárnych panelov je omnoho nižšia.
Ako implementovať Ekoindex
Potrebujeme tieto princípy stále komunikovať, pretože manuály, princípy a štandardy majú odporúčajúci charakter. Čím je priestor rôznorodejší, tým je atraktívnejší pre ľudí, klimaticky odolnejší a priateľskejší k mestskej faune. Bylinné spoločenstvá, ktoré nie sú kosené, poskytujú útočiská ďalším organizmom, majú lepší manažment vody. Toto všetko zabezpečíme tým, že v Ekoindexe budú zahrnuté kategórie zelených plôch, ktoré sú priorizované. S konceptom mestskej fauny, tzv. rewildingu a Animal Aid Designu sa už pracuje v iných častiach Európy – Londýn Berlín, Zürich a podobne.
Na verejnosti často počuť názor, že kvitnúce rastliny neprospievajú alergikom. Nie je to také jednoduché. Alergénom môže byť v podstate každá rastlina. Ale rastlinné spoločenstvá v meste potrebujeme. Práve tu je tiež kľúčom rozmanitosť. Pravidelné časté kosenie je tiež zbytočne finančne nákladné. Ekoindex môžeme teoreticky používať v rámci celého Slovenska. Po otestovaní minimálnych hodnôt je pripravený do praxe. Je to ideálny strategicko-plánovací nástroj. Ekoindex sme prezentovali aj na IPR v Prahe a plánujeme robiť k tejto téme ďalšie školenia, testovania a workshopy, pretože jedna z najdôležitejších úloh MIB-u je hovoriť, čo je kvalitné a dobré mesto. Ekoindex je veľký krok vpred.
Mgr. Jana Bozáňová, PhD.
Urbánna ekologička
Pôsobí na oddelení zelenej infraštruktúry MIB, kde vytvorila a testuje regulačný nástroj Ekoindex. Špecializuje sa na mierky od územného plánu až po mestské priestory s vysokou klimatickou odolnosťou a adaptačnou schopnosťou na nepriaznivé prejavy klimatickej zmeny. Zaoberá sa fungovaním rôznych konceptov mestskej biodiverzity ako plnohodnotnej súčasti mesta prostredníctvom projektovej spolupráce v rámci Slovenska a Európy. Verí, že interdisciplinárna spolupráca je novou perspektívou tvorby úspešných projektov. Len architektúra ruka v ruke s ekológiou dokáže vytvoriť vhodné podmienky pre život v udržateľných mestských ekosystémoch v súčasnosti aj v budúcnosti.