Lucia Tóthová a jej tím najprv vysvetlí základné súvislosti projekčnej činnosti na pozadí politických i technologických dejín dvadsiateho storočia a následne publikácia skúma do väčšej hĺbky históriu a aktivity jedného z desiatok povojnových projektových ústavov bývalého Československa, Stavoprojektu Trnava, spolu s jeho externými ateliérmi v Trenčíne a Piešťanoch.
Verím, že táto elegantná kniha stredného formátu so stráviteľným rozsahom o niečo viac ako 300 strán a s niekoľkými desiatkami obrazových ilustrácií bude čoskoro patriť k povinnému čítaniu uvedomelých absolventov a absolventiek odboru architektúra či dejiny umenia v Česku a na Slovensku. Bude ešte niekto iný o pár rokov vedieť, čo bol vlastne Stavoprojekt? Ako vyzerala projekčná činnosť v kontexte socialistických plánovaných päťročníc a znárodnenia privátneho sektora? Ako za normalizácie?
Kniha vytvára značne ucelený a divácky pútavý obraz. Čitateľ zostáva príjemne hladný po ďalších dávkach informácií, príbehov, historiek i obrazov. Obsahuje totiž aj rozsiahlu dokumentáciu, množstvo zaujímavých realizácii, ktoré v Stavoprojekte Trnava vznikali počas celého obdobia fungovania, oral history i prehľady dôležitých dát k tejto téme. Posledná časť publikácie sa venuje trom výstavám, ktoré sa k výskumu viazali a vznikali postupne od roku 2018 v Trnave, Trenčíne a Piešťanoch.
Po historiografických pasážach sa dostaneme k šiestim rozhovorom s bývalými zamestnancami z Trnavy, Trenčína aj Piešťan. Je to výborná metóda, ako naplniť zobrazenia architektúry životom, je to zaujímavý zdroj názorov, príbehov, poučení i inšpirácií. Pri ich čítaní som si uvedomila, nakoľko je architektúra kolektívna disciplína a ako je dôležité vyjsť zo svojich bublín, centier, stereoptypov. Autorky vykonali záslužnú, pedantnú a inkluzívnu prácu na uchovávaní a spracovávaní našej nedávnej histórie, nezabúdajú ani na ženy v Stavoprojekte, ani na vyrovnávanie sa s neslobodnou ideológiou. Veľké poďakovanie patrí za počin zachovania spomienok legendy Ľubomíra Mrňu, ktorý sa už vydania knihy nedožil.
Publikácia bola vydaná s podporou Fakulty architektury ČVUT, Ústavu teorie a dějin architektury ako akademický výskum Lucie Tóthovej u školiteľa Petra Vorlíka. Táto detektívna historiografická práca je veľmi záslužná pre slovenskú (a českú) architektúru a dúfam, že si nájde svojich recipientov i pokračovateľov výskumu. Tóthová je vyštudovaná grafická dizajnérka a k téme výskumu sa dostala vďaka osobným a rodinným väzbám. Tento typ bádateľského nadšenia žiadnym spôsobom nedevalvuje odbornú úroveň, priam naopak, autorke jej záujem veríme a tešíme sa, že prináša do stojatých vôd akadémie svieži závan autenticity. Stále sa aktívne venuje aj grafickému dizajnu, na svoje autorské projekty si však vyberá iných kolegov a kolegyne. Vedieť svoju tvorbu podrobiť spätnej väzbe a úspešne fungovať v ekosystéme kolektívnych pracovných vzťahov je veľmi dôležité.
Text: Zuzana Pastirčák Duchová
Hlavná autorka: Lucia Tóthová
Kurátorské texty a medailóny stavieb: Dominika Chrzanová, Radka Nedomová, Linda Blahová
Grafická príprava: Lenka Navrátilová
Recenzenti: Radomíra Sedláková, Peter Szalay
Vydavateľ: Projekt Hlava 5, občianske združenie
Počet strán: 329
Rok vydania: 2023
ISBN: 978-80-974793-0-5