KONCEPT 2⋅2023: Mestská krajina

Táňa Kuva, Kristína Tomanová | text vyšiel v magazíne Koncept 2/20 23

Mestá nikdy neboli uzavretými organizmami, ich vznik, neustály rast a potreba vzájomného prepojenia vždy pretvárala krajinu okolo. Mestská krajina je tak tvorená nielen prvkami s jasnou funkciou – stavbami, ulicami, námestiami, parkami a cestami, ale aj množstvom priestorov bez zreteľnej funkcie. Prázdnych, nedefinovaných území bez jednoznačného charakteru. Nemiest, ktoré nespadajú do tradičných funkčných kategórii. Vágne medzipriestory miest a krajiny vznikajú a zanikajú pôsobením človeka ako prirodzená súčasť urbanizácie.

Nemiesta v meste majú podobu vnútorných periférií. Ich zdanlivá prázdnota, spôsobená nedostatkom zdrojov, nejasnosťou využitia miesta či nevyriešených majetkových vzťahov je v jasne definovanom systéme mesta cudzím elementom. Rušivým prvkom sú aj neupravené fragmenty divokej krajiny objavujúce sa na nezastavaných parcelách a zvyškových priestoroch. Okolo miest tvoria medzipriestory neostrú hranicu miest a suburbií, krajinu nikoho bez identity a vzťahu k miestu. Potreba vzájomného prepojenia sídel sústavne predefinováva krajinu, narúša v nej prirodzený pohyb a stiera regionálne nuansy.

Primárna pozornosť mestotvorby je venovaná hlavne miestam mesta. Nemiesta ostávajú, napriek svojmu častému výskytu, na okraji záujmu. Sú často vnímané len ako negatívna súčasť mesta, neriešené priestory. Absencia ich plánovanej a konkrétnej funkcie vytvára priestor pre otvorenú diskusiu o využití a transformácii týchto zdanlivo vágnych miest, na identitu mesta a krajiny posilňujúce riešenia. Nemiesta sú konceptom premenlivosti a rôznorodosti mestskej krajiny. Sú stretom minulosti a prítomnosti. Sú potenciálom priestoru možného.