Vizualizácie a foto: Lenka Hámošová
V sobotu 9. novembra 2019 sa v okolí dočasnej autobusovej stanice v Bratislave konal verejný happening pod názvom Virtuálna develoutópia. Tento kritický projekt vo forme interaktívnej site-specific inštalácie pomocou prostriedkov vizuálnej komunikácie a virtuálnej reality reagoval na kuriózne a často nepatrične prikrášľované vízie rôznych bratislavských developerov. Dnes, v roku 2024, keď v oblasti bratislavského downtownu väčšina vežiakov reálne stojí, si môžeme overiť vtedajšie vízie a hypotézy.
Naplnili sa obavy z gentrifikácie a preťaženia dopravy? Štvrť fascinuje ľudí, ktorí v Bratislave dlhšie neboli. Niekedy je to fascinácia pozitívna, niekedy iná. Niektorí možno už aj zabudli na minulosť a naplno sa oddávajú shoppingu na Nových Nivách. Pripomeňme si, že v roku 2019 z obrovskej diery ešte len nesmelo vykúkali železobetónové nosníky. Na opustenom chodníku sa konal happening v snahe dať divákom priestor na zamyslenie a reflektovať na prezentovanú víziu v priamom kontraste s realitou. Diváci, ktorí zareagovali na výzvu zúčastniť sa happeningu, a náhodní okoloidúci dostali možnosť ponoriť sa do bizarnej syntézy developerských utópií vo virtuálnej realite presne na mieste, ktoré zobrazujú. Nasadením VR headsetu sa ocitli vo fiktívnej 3D bubline a mohli zažiť konkrétny verejný priestor, ako „mal vždy vyzerať“, na základe doslovného poňatia developerských vizuálov.
Jednou zo zobrazených lokalít bol priestor pred Design Factory, bezprostredne pod rozostavanými vežami Skyparku. Po nasadení headsetu zmizli všetky vizuálne rušivé detaily: od oploteného staveniska cez parkovisko plné áut až po neodpratané napadané lístie miešajúce sa s odpadkami. Nahradili ich stánky s dobre známym bratislavským street foodom, konzumujúci mladí ľudia a prudko instagramovateľné atrakcie vo forme pouličného umenia. Tento beauty filter zároveň odretušoval aj samotnú budovu Design Factory, keďže developer s jej zachovaním nepočítal. Na oblohe nechýbajú dramatické, zapadajúcim slnko osvetlené oblaky a saturácia farieb sa očividne vymkla spod kontroly. Divák sa v 3D bubline ocitá v prvej osobe v úlohe participujúceho konzumenta: v jednej ruke hotdog, v druhej mobil zachytávajúci unikátne fotografické momentum. Mentálny odstup od reality vytvárajú len rôzne nápisy umiestnené všade naokolo, ktoré sú afirmáciami zobrazovaného, čím podčiarkujú absurdnosť samotného obsahu. Po sňatí headsetu z hlavy sa návštevník virtuálnej reality bezprostredne vracia do prítomnosti, v tom istom prostredí, s uvedomením si kontrastu medzi dvoma realitami a otázkou, či je taká vízia pre neho akceptovateľná, alebo nie.
Prezentovaná virtuálna realita je, samozrejme, vizuálnou a obsahovou hyperbolou a namiesto snahy renderovať presné a realistické zobrazenie budúcej štvrte uprednostňuje abstrahovanú syntézu vizuálneho jazyka a komunikačných stratégií, pomocou ktorých developeri svoje projekty prezentujú verejnosti. Virtuálne 3D koláže sú v prvom rade kritickým pohľadom na utopickú povahu developermi prezentovaných vízií z architektonických vizualizácií a iných propagačných materiálov. Tieto často nedostatočne zohľadňujú jednotlivé skutočnosti typické pre život v meste, zámerne nezobrazujú diverzitu obyvateľstva či mestskej kultúry a nahrádzajú ju lacnými atrakciami vo forme street food festivalov a treťotriedneho umenia. Vytvorením takejto absurdnej fiktívnej reality a jej zobrazením výhradne vo virtuálnej realite je možné intímnym spôsobom divákovi sprostredkovať zhustenú koncentráciu rôznych symbolických zobrazení a emocionálnych triggerov, pomocou ktorých sa postupne vytvára prevládajúca idea novej štvrte.
Bezprostredné reakcie participantov happeningu len potvrdili domnienku, že v prípade výstavby bratislavského downtownu chýba komplexný pohľad na vznikajúcu štvrť, ktorý by zjednotil predstavu o tom, čo to na pomedzí Nív a nábrežia vlastne (stále) rastie a aké zámery za touto výstavbou v skutočnosti sú. Viacerí sa zmienili, že si problematiku transparentného zobrazenia výstavby doteraz neuvedomili a zaujímali sa o konkrétnejšie informácie. Iní zas prišli s očakávaním objasnenia celkovej podoby budúcej štvrte, ktorá nebola nikde zobrazená komplexne a projekty sa prezentovali viac-menej len vo svojej prikrášlenej realite vytrhnutej z kontextu. Presne tohto problému sa Virtuálna develoutópia dotýka svojím absurdným zobrazením. Ak by sme sa totiž mali držať len toho, čo sa objavuje vo vizuálnych materiáloch od jednotlivých developerov, vznikne z toho nekonzistentne pôsobiaca vízia pozliepaná z vyprázdnených hesiel a fotobankových klišé v romantických odtieňoch západu slnka. V priebehu vzniku takej dôležitej oblasti nebol záujem zobraziť celú štvrť spôsobom, ktorý by spresňoval napojenie jednotlivých projektov a verejných priestranstiev medzi nimi a zjednocoval architektonickú víziu na základe konkrétnych detailov. Pri pohľade na takto navrstvenú kompozíciu vidieť, že komunikačná stratégia budúcej štvrte sa viezla na vlne dočasných mestských funkcií a vypĺňala prázdne miesta konzumom a relatívne naivnými predstavami o budúcom komunitnom dianí na ulici. Kritické projekty tohto druhu preto idú tiež do ulíc a hľadajú priamu interakciu s publikom. Na tom, že je potrebná oveľa väčšia participácia obyvateľstva na dianí a výstavbe v meste, sa zhodneme viacerí – hľadanie tej správnej formy a priestoru na ňu je však otázkou dlhodobejšieho procesu. Kritický dizajn môže asistovať v tomto procese zvyšovaním povedomia o konkrétnych témach, kladením si otázok týkajúcich sa našej predstavy o budúcnosti a odkrývaním skrytých foriem vizuálnej komunikácie.
Projekt bol súčasťou širšieho kritického bádania na poli vizuálnej komunikácie a jej transparentnosti dizajnérky Lenky Hámošovej a vznikol v spolupráci s internetovým magazínom o kritickej praxi grafických dizajnérov Critical Daily.
Lenka Hámošová je vizuálna umelkyňa, dizajnérka a výskumníčka skúmajúca možnosti zmysluplného zapojenia umelej inteligencie do umeleckej tvorby, iniciátorka Creative AI meetupov v Prahe a spoluzakladateľka kolektívu a festivalu Uroboros.
Tento text nájdete v printovom magazíne Koncept 06
Alebo pozrieť a vypočuť ako video: