Metropolitná krajina

Mária Klaučová | text vyšiel v magazíne Koncept 2/2023

Okraje mesta nie sú ostrou hranou, sú to rôznorodé medzipriestory, kde sa mesto prelína s krajinou a krajina s mestom, rurálne aktivity s tými mestskými. V prípade Bruselu je však tento (medzi)priestor  výrazne ovplyvnený špecifickým územno-administratívnym rámcom a postavením hlavného mesta v belgickom federatívnom štáte. Ten tvoria tri regióny so silnou autonómiu správy svojho územia a hlavné mesto Brusel je jedným z nich. Historicky flámske mesto, ktoré sa po vzniku Belgicka v roku 1830 stalo hlavným mestom krajiny, Európskej únie, ako aj Flámskeho regiónu, je v súčasnosti prevažne frankofónnou enklávou na území Flámska. Vnímanie hranice mesta je teda silno determinované administratívnou a jazykovou hranicou regiónu.

Život a každodenné aktivity však nie sú presne vtesnané do administratívnych hraníc a prevažne frankofónny región hlavného mesta je veľmi silno prepojený so svojím flámskym zázemím. Pohyb oboma smermi je veľmi intenzívny, či už ide o každodenné cestovanie za prácou, vzdelávaním, službami alebo rekreáciou. Víkendová prechádzka v bruselskom lesoparku či návšteva niektorého z tamojších saunových svetov, často znamená prekročenie hranice regiónu a jazykového priestoru.

Mnohé urbanistické projekty vo svete, zamerané na metropolitný rozmer miest, sa sústreďujú predovšetkým na polycentrické aktivity a rozdrobenú zástavbu okrajov mesta. Projekt „Metropolitan Landscapes“ iniciovaný bruselskými a flámskymi inštitúciami však skúma význam a potenciál „otvorených priestorov“ na rozhraní mesta. Krajina, príroda a nezastavané priestory nerešpektujú hranicu regiónu, buď ju presahujú, alebo k nej tesne priliehajú. Rozprestierajú sa nezávisle na administratívnych hraniciach, a teda aj nezávisle na rôznych územnoplánovacích politikách a rámcoch.

Výsledkom projektu nebol konkrétny návrh, ktorý by bol o pár rokov zrealizovaný. Návrhy v prípadových štúdiách sú predovšetkým hľadaním možností, ako by spoločenské funkcie rôznych otvorených a krajinných priestorov na periférii mohli zmeniť pohľad na rozvoj mesta a stimulovať spoluprácu. Nie je to prvoplánová ochrana nezastavaného územia pred neustálym developerským tlakom, ale nasmerovanie pohľadu na aktívny potenciál krajiny a mestského ekosystému. Dala by sa v meste využiť rieka a jej biotopy na výrobu ekologickej energie? Ako by mohol veľký mestský poľnohospodársky park efektívnejšie prepojiť mesto a vidiek? Mohla by byť dopravná infraštruktúra mestskou krajinou?

Na projekte je zaujímavý a pre slovenské reálie inšpiratívny aj spôsob, akým vznikol. Zadávateľom štúdie bolo konzorcium siedmich bruselských a flámskych inštitúcií, ktoré sa venujú mestu a krajine (Bruxelles environnement, Vlaamse landmaatschappij, Agentschap voor Natuur en Bos, Bruxelles Développement urbain, Ruimte Vlaanderen, Maître architecte pour la région de Bruxelles-capitale a Team Vlaams Bouwmeester). Táto široká spolupráca iste súvisí so špecifickým a z nášho pohľadu značne komplikovaným bruselsko-flámskym rámcom. Dôležité však je, že takýto kolaboratívny projekt sa stáva platformou na diskusiu aktérov z rôznych úrovní a umožňuje spoločne identifikovať výzvy a potenciál rozhrania mesta.

Výstupom projektu „Metropolitan Landscapes“ je publikácia, ktorú tvoria tri časti: rámcová štúdia, ktorú spracovali ateliéry Bureau Bas Smets & LIST, štyri prípadové štúdie vybraných lokalít, na ktorých pracovali viaceré známe belgické ateliéry WIT Architecten a OSA, Coloco a DEVspace, LOLA Landscape Architects a francúzsky ateliér Agence TER, a v neposlednom rade kritický komentár ku projektu, ktorého autormi sú externí experti Eric Corijn, André Loeckx a Freek Persyn. Má slúžiť ako podklad diskusie o ďalšom smerovaní celého projektu.

Aká je „Metropolitná krajina“ pre Brusel a jeho perifériu? (Bureau Bas Smets & LIST)

To je názov rámcovej štúdie, prvej fázy projektu Metropolitan Landscapes, ktorú spracovali ateliéry Bureau Bas Smets & LIST. Autori popisujú „Metropolitan Landscape“ ako medzimiesta, ktoré nie sú súvislé ani koherentné. Spájajú ich však rôzne spoločné charakteristiky: bujná príroda, krásne výhľady na mesto Brusel a špecifické funkčné využitia (parkoviská, športoviská, políčka, kúsky lesa a rôzne nevyužité plochy). V štúdii hľadajú odpovede na to, ako z hľadiska mesta a jeho obyvateľov vytvoriť či zvýšiť pridanú hodnotu týchto nezastavených priestorov, týchto „medzimiest“.

Krajina Bruselu nemá výraznú topografiu, je diskrétna, ukrytá v mestskom prostredí. Aj napriek tomu však sústava poprepájaných krajinných priestorov významne ovplyvňuje formovanie mestského prostredia. Podobne ako Reyner Banham vo svojom diele Los Angeles: The architecture of four ecologies skúma ako americkú megalopolu formujú ekosystémy  „kopcov“, „pláží“, „diaľnic“ a „nížiny“, tak Bureau Bas Smets definuje štyri charakteristické bruselské ekosystémy. Tie tvoria „krajinu mesta“, prostredia s rôznym charakterom a generujú aktivity.

1. Údolie infraštruktúry tvorí rieka Senne a hlavne kanál, ktorý sčasti napája. Zatiaľ čo samotné rieka od 19. storočia vstupom do mesta úplne mizne pod jeho povrchom, kanál tvorí dôležitú a viditeľnú tepnu, okolo ktorej sa naprieč celým mestom rozvíjala infraštruktúra. V blízkosti kanála a súbežnej železnice v 19. storočí vznikali priemyselné zóny, ktorých transformácia v súčasnosti predstavuje veľký rozvojový potenciál.
2. Komponovaná krajina je súbor verejných námestí, parkov a historických osí. Tieto priestory vznikli postupným plánovaným rozširovaním mesta (predovšetkým v druhej polovici 19. storočia za vlády „Kráľa Staviteľa“, Leopolda II.). V súčasnej štruktúre mesta majú silný geometrický, kompozičný a symbolický význam.
3. Sústava parkov lemuje celé mesto: lesy, krajinársky upravené parky, prírodné rezervácie a rôzne fragmenty poľnohospodárskej krajiny sa nachádzajú po celom obvode mesta.
4. Krajina mokradí predstavuje štvrtý ekosystém. Sústava prítokov rieky Senne síce nie je veľmi viditeľná a zrejmá, formovala však celú štruktúru verejných priestorov mesta. Až 80 % parkov sa nachádza pozdĺž týchto prítokov.

Kľúčové krajinné priestory (fragmenty) s potenciálom pre rozvoj metropoly boli určené na základe troch kritérií:

1. Dostupnosť – Verejná dostupnosť je kľúčová na to, aby otvorené krajinné priestory mohli v rámci metropoly získať strategické postavenie. Aj keď všetci obyvatelia nemajú priamu vizuálnu alebo fyzickú väzbu s krajinou, rôzne formy verejnej dopravy by mali zabezpečiť jej dostupnosť pre všetkých.
2. Susediace funkcie – Metropolitná krajina by mala vyjadrovať rôznorodosť metropoly, je priestorom pre rôzne skupiny obyvateľov a rôzne aktivity. Otvorené priestory sú vyživované susediacimi aktivitami: obchodnými centrami, ihriskami, bytovými domami, nemocnicami alebo aj parkoviskami. Práve ich charakter môže prispieť k premene nezastavaných priestorov na intenzívne využívané zóny.
3. Systémová hodnota – Kľúčovými priestormi sú tie, v ktorých sa pretínajú rôzne mestské ekosystémy: „zelený“ (prírodný), „modrý“ (vodný), „žltý“ (poľnohospodársky) so „sivým“ (mestským). V týchto priestoroch často vzniká konflikt, ale zároveň aj potenciál synergie a spolupráce.

Každý z 28 takto identifikovaných fragmentov rôznej veľkosti má krajinné a zároveň mestotvorné kvality. Sú to priestory na okraji mesta, kde sa prelínajú viaceré ekosystémy a rôzne spôsoby využitia územia. Tieto priestory majú schopnosť sústrediť „metropolitnú energiu“ mimo centra mesta a mohli by sa stať alternatívou k tradičnej typológii hlavného námestia v centre mesta. Oslovené architektonické a urbanistické ateliéry sa zamýšľali nad možnými využitiami a usporiadaním štyroch spomedzi všetkých 28 lokalít.

1. Údolie rieky Senne je lokalitou na južnom okraji mesta. Ateliér WIT v tomto priestore navrhol rôzne spôsoby, ako využívať prírodný ekosystém rieky v organizme mesta: vytvorenie nového krajinárskeho riešenia s hrádzami, ktoré umožní zadržiavať vodu a využiť potenciál spojenia mesta a rieky na výrobu ekologickej energie (elektriny, tepla, bioplynu).
2. Scheutbos je štvrť s vysokou intenzitou rezidenčnej zástavby na západnom okraji mesta. Bývanie tu priamo susedí s veľkým parkom a fliačkami poľnohospodárskeho územia. Architekti Coloco a Devspace sa zamýšľajú nad tým, ako lepšie využívať túto „metropolitnú obývačku“.
3. Údolie potoka Molenbeek  s charakteristicky výraznou topografiou má potenciál stať sa zónou plynulejšieho prechodu zástavby mesta do poľnohospodárskej krajiny susednej flámskej nížiny. Agence TER tu navrhla „produktívny park“, v ktorom sa spája rekreácia a poľnohospodárstvo.
4. Severná časť zóny priemyselného kanála je územím brownfieldov, v ktorom sa križujú rôzne prvky dopravnej a technickej infraštruktúry. Ateliéry Lola a Floris Alkemade & Grontmij hľadajú krajinársky potenciál týchto nevyhnutných technických medzipriestorov.

Pohľad, ktorý prináša projekt „Metropolitan Landscapes“ je zameraný na špecifickú lokalitu , zaoberá sa konkrétnymi priestormi v konkrétnom (komplikovanom) kontexte Bruselu. Neponúka riešenia všetkých problémov, dokonca neprináša ani návrhy na realizáciu. Prináša však inšpiratívny spôsob („research by design“) a perspektívu, ktorou sa dá pozerať na mesto a jeho perifériu aj inde. Nosná téma projektu, zameraná na vzájomný vzťah mesta, jeho rozvoja, a krajinno-ekologických štruktúr a ich ochrany, je dnes aktuálna pre všetky mestá. Aj z tohto hľadiska môže byť projekt do veľkej miery vnímaný ako univerzálny. Mohli by sa ním inšpirovať iné mestá, vrátane slovenských.

Fotogaléria