Tretí ročník konferencie GREEN BUILDING SUMMIT 2024 sa uskutočnil 24. apríla v Bratislave na plávajúcom Pontone na Dunaji s účasťou európskych expertov, ktorí priniesli na Slovensko nové témy a inovatívne prístupy architektonického navrhovania a stavebných postupov. Hlavnou témou konferencie bola cirkularita ako cesta k udržateľnej budúcnosti. Predsedníčka Slovenskej komory architektov (SKA) Nora Vranová hneď v úvode pripomenula, že až 75 % budov v Európskej únii bolo postavených pred rokom 1990. „Otázka, pred ktorou dnes stojíme, je, ako využiť tento existujúci fond. Ako nemrhať zdrojmi, energiou aj materiálmi, ktoré sú v týchto budovách obsiahnuté,“ zdôraznila. S jedným z rečníkov Fínom menom Samppa Lappalainen sme pripravili rozhovor, ktorý nájdete v ďalšom printovom vydaní magazínu Koncept.
Bratislava opäť patrila európskym expertom na udržateľné riešenia, ktorí hovorili o emočnej udržateľnosti v architektúre, pracovných ekosystémoch aj rastúcich drevostavbách. Budovy, ktoré máme radi, majú dlhšiu životnosť. Máme k nim vzťah, staráme sa o ne, lebo sú súčasťou našej komunity alebo žijeme v ich susedstve. Uviedol to Jakob Dunkl, architekt a zakladateľ architektonického štúdia querkraft architekten. Vyzdvihol dôležitosť princípu emočnej
udržateľnosti a na realizovaných príkladoch ukázal, čo znamená poetický pragmatizmus, ktorý najlepšie vystihuje ambície viedenského architektonického štúdia. Výborným príkladom je podľa Jakoba Dunkla novostavba obchodného domu Ikea vo Viedni, ktorá má dokonca už aj svoj vlastný fanklub. Fascinujúcou stavbou je aj budova múzea moderného umenia financovaná zo súkromných prostriedkov na rakúsko-talianskych hraniciach,
ktorá sa krátko po svojom dokončení stala pamiatkovo chránenou budovou. „Budovy môžu byť nedokonalé a pritom sú krásne,“ zdôraznil Jakob Dunkl. Na príklade múzea v Ingolstade ukázal, že krásnu budovu môžeme jednoducho nechať nedotknutú a ponechať jej len voľnejšiu funkciu v podobe miesta na stretávanie. V tomto prípade umeleckú galériu architekti umiestnili do podzemia, kde je limitovaný prístup denného svetla. Takto vytvorený priestor je
ohraničený pôvodnými tehlovými základmi starej továrne.
„Podľa výskumov sa v priemere budovy „dožívajú“ len 43 rokov,“ uviedol Samppa Lappalainen, CEO a partner fínskeho architektonického štúdia JKMM a aj člen poroty súťaže CEZAAR 2024, a apeloval, že by sme sa mali snažiť prispôsobiť legislatívu tak, aby rekonštrukcie budov boli dostupnejšie a menej finančne náročné. Každé mesto má podľa neho budovy, ktoré sú historicky cenné, takže nie je možné ich zbúrať a na druhej strane do ich renovácie sa nikto nehrnie, pretože je to veľká výzva. Na príklade Fakulty umení vo Fínsku ukázal, ako striedmy repertoár výrazových prostriedkov dokáže vyzdvihnúť kvality pôvodnej budovy. Samppa Lappalainen, ktorý je verejnosti vo Fínsku známy ako moderátor v ocenenej televíznej relácii „Grand Designs Finland“, zdôraznil, že by sme mali menej stavať, a ak už musíme budovať nové stavby, ideálne by bolo použiť drevené konštrukcie.
