Číslo 1/2024
Téma: život
Kľúčové slová: ekológia, posthumanizmus v architektúre, prírodné štruktúry, dizajn prostredia, symbiotické vzťahy, príroda, reciprocita
In KONCEPT 05:
Peter Bartoš, Diana Bilichenko (VŠVU), Jana Bozáňová (MIB), Bohumil Černý (Botanická zahrada hl.m. Praha), Peter Čurlej (Guča architektúry), Dana Čupková (Carnegie Mellon School of Architecture, EPIPHYTE Lab), Matej Fekiač (Guča architektúry), Lucia Gregorová Stach (SNG), Pragya Gupta, Bartosz Haduch (NArchitekTURA), Jakub Hanták (FAD STU), Adriana Henčeková, Juraj Hubinský, Adam Hudec (Dusts Institute), Bjørn Kierulf (Createrra), Simona Kolimárová (Guča architektúry), Pavla Melková, Zuzana Pastirčák Duchová, Juraj Rattaj (VŠVU), Barbara Rek, Samčo, brat dážďoviek
Summary
Zuzana Pastirčák Duchová sa zamýšľa nad možnosťami posthumanistickej architektúry, ktorá myslí aj na tvorbu prostredia pre iné formy života. Juraj Rattaj predstaví segment výskumu na bratislavskej VŠVU o súčasných ZOO. Jakub Hanták píše vo svojom dizertačnom výskume na FAD STU o biofilickom dizajne. Adam Hudec z viedenského zoskupenia Dusts Institute rozoberá vplyv biopatiny na kultúrne dedičstvo. S Bartoszom Haduchom z poľského ateliéru NArchitekTURA sme sa rozprávali o aktuálnych projektoch v Poľsku a vo svete. S riaditeľom Botanickej záhrady hl. m. Prahy Bohumilom Černým o stavebnom vývoji tohto vedeckého parku. Adriana Henčeková navštívila ateliér Createrra. Diana Bilichenko predstavuje svoj projekt prírodných objektov Zabudnuté spojenie. Jana Bozáňová z MIB predstaví Ekoindex, ktorý je novou alternatívou používaného koeficientu zelene. Lucia Gregorová Stach píše o Petrovi Bartošovi. Zuzana Pastirčák Duchová odporúča knihu Pavly Melkovej Architektura reciprocity. Vychádza prvé číslo komiksu Za titulkami a stĺpčeka Dážďovky z undergroundu.
Skica: Juraj Hubinský
Šuflík: Ateliér Guča
Model: Dana Čupková
Editoriál
Architektúra ako metafora alebo prax sa dotýka rôznych aspektov životnej skúsenosti: štruktúry reality aj sily predstavivosti, ktorá pretvára náš svet. Ako ľudské bytosti sa o toto pretváranie všemožne snažíme, nemôžeme však poprieť, že sme sami súčasťou prírody. Ľudské obydlia formujú komunity, chránia pred nepohodou a podriaďujú prírodu svojim potrebám. Čo je pre jeden organizmus chaotické a nepríjemné, môže byť pre iný, naopak, logické a osožné. Je ľudská civilizácia opozitom k prírode a divočine? V téme život sa chceme zamerať na architektúru, ktorá nie je bezohľadne antropocentrická, ktorá prekračuje hranice, je inovatívna, radikálne interdisciplinárna a nanajvýš aktuálna. Usporiadaná komplexnosť, ktorú nachádzame v prírodnom prostredí, je určitým archetypálnym ideálom aj v architektúre.
V osemdesiatych rokoch prišlo do módy v Japonsku umenie lesnej terapie nazývané shinrin-yoku (kúpanie v lese alebo nasávanie atmosféry lesa). Lesný kúpeľ je trend trávenia času na zlepšenie fyzickej a duševnej pohody. Príroda údajne znižuje krvný tlak a stres, posilňuje imunitný systém a dodáva energiu, ponúka ekologickú protilátku proti vyhoreniu z technického boomu. Cieľom je inšpirovať obyvateľov miest, aby sa znovu spojili s prírodou a chránili ju. Má však byť živá divočina iba naším zábavným parkom a my „civilizovaní ľudia“ budeme po návrate z výletu pokračovať v našom business as usual, alebo máme aj iné možnosti? Mohli by sme sa takto „očistne okúpať“ aj v nejakom meste?
V poslednej dobe som prepadla vášni na každom výlete sa zamiešať medzi deti a vyraziť popri obzeraní najnovšej architektúry aj do každej ZOO, ktorá sa mi pripletie do cesty. Pri týchto návštevách sa vo mne miešajú rôzne pocity a uhniezďujú pochybnosti, či sa humanizmus ako filozoficko-etické stanovisko, ktoré ústredné miesto prisudzuje človeku, jeho blahu, potrebám a záujmom, nevyčerpal. Človek ako druh sa nespráva k svojmu prostrediu vždy ideálne. Môžeme preto hovoriť o posthumanistických prístupoch k životu a mysleniu. Výraz posthumanistický však evokuje, že sa ľudia zmenili na niečo ďalšie, možno by sme mohli radšej hovoriť o transhumanizme alebo „viac-ako-humanizme“ (more-than-humanism). Kritika antropocentrického uvažovania spočíva v tom, že potrebujeme do diskusie o podobe sveta zahrnúť aj ďalších partnerov, a to iné formy života (hlavne zvieratá), prípadne stroje (roboty, umelú inteligenciu). Žiť s porozumením a rešpektom voči všetkým aktérom na tejto planéte. Čo sa môžeme učiť od zoologických záhrad a čo by, naopak, bolo treba prehodnotiť?
Zuzana Pastirčák Duchová
Vychádza 13.4.2024
Pozývame vás na neformálne predstavenie nového čísla časopisu Koncept, ktoré sa uskutoční 16. apríla o 16.00 v areáli Zoologickej záhrady v Bratislave.