Európska únia by mala do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o 55 %. Ako členského štátu sa to týka aj Slovenska, ktoré by malo hľadať hodnotovo aj finančne najlacnejšie spôsoby, ako to dosiahnuť. V prostredí Slovenska by pritom úplne stačilo zrealizovať nasledujúce opatrenia, aby sme s prehľadom splnili emisné ciele EÚ a zároveň si dramaticky zlepšili kvalitu ovzdušia:
- verejná podpora dokončenia náhrady uhlia v energetike a priemysle (najmä hutníctve);
- verejná podpora náhrady kotlov na tuhé palivá v domácnostiach za nízkoemisné a bezemisné zdroje tepla;
- verejná podpora obmeny starších plynových kotlov za moderné nízkoemisné plynové kondenzačné kotly.
Priemysel verzus domácnosti
Podľa štúdie Útvaru hodnoty za peniaze v dekarbonizácii Slovenska najväčšiu hodnotu za peniaze vykazuje sektor priemyslu, najmä náhrada uhlia v energetike a potom elektrifikácia hutníctva. „Ak by sa vynaložilo 39 mld. eur na kompletné zateplenie rodinných domov a všetky domácnosti individuálne vykurujúce plynom by prešli na tepelné čerpadlá, emisie by sa znížili iba o 2,3 mil. ton CO2 ročne. Podľa medializovaných informácií v košických železiarňach dokážu už za 1,5 mld. eur znížiť emisie až o 6 mil. ton ročne. To je neporovnateľná hodnota za peniaze. Pokiaľ je cieľom naozaj znižovať emisie, treba robiť opatrenia podľa ekonomickej logiky,“ vysvetlil Vopálenský.
Postavené na synergii
Na Slovensku vykuruje viac ako 300 tisíc domácností tuhým palivom, na ktoré by sa mali prednostne zamerať programy obnovy bývania a výmeny zdroja tepla. Takýto program by pomohol riešiť problém energetickej chudoby a zároveň znečistenia ovzdušia.
Vedúci rozvoja sieťového obchodu spoločnosti SPP – distribúcia Jerguš Vopálenský si o tom myslí: „Riešeniu situácie by napomohla výrazne vyššia miera dotačného financovania a výrazne nižší podiel spolufinancovania dotknutých domácností. To znamená, že by sa synergicky riešila kvalita ovzdušia, energetická chudoba a zároveň by sa zlepšil štandard bývania nízkopríjmových domácností, “ konštatoval Vopálenský s tým, že podobné programy nie je jednoduché manažovať, aby boli efektívne a splnili svoj účel. „Veľmi dôležité je najmä prefinancovanie. Tok peňazí by mal obísť domácnosť a mal by byť nastavený medzi štátom a zhotoviteľom. Aj keď je to relatívne ťažko nastaviteľné, práve takéto riešenie má naozaj sociálno-environmentálny zmysel,“ myslí si Vopálenský.
Kde hľadať riešenia?
Dekarbonizácia vykurovania je finančne náročná, najmä pre viac ako 400 tisíc nezrekonštruovaných rodinných domov. „Elektrifikácia tohto sektora by priniesla obrovské náklady. Tepelné čerpadlá majú v určitých prípadoch zmysel – napríklad pri nových alebo hĺbkovo zrekonštruovaných domoch. No nie vždy je prechod na túto alternatívu vhodný. Energie a emisie (15 – 23 %) pritom dokáže podstatne znížiť jednoduchá a výrazne lacnejšia výmena dosluhujúceho plynového kotla za moderný – nízkoemisný kondenzačný,“ hovorí Vopálenský.
Zdroj: PR článok spoločnosti SPP – distribúcia, a.s.