Text: Zuzana Pastirčák Duchová
Foto: Matej Hakár
Adaptácia a rekonštrukcia panelového objektu na účely Domu sociálnych služieb a komunitného centra v meste Leopoldov spĺňa požiadavky bezbariérovosti a univerzálneho dizajnu. V procese rekonštrukcie a výstavby budovy nového centra sa stretlo množstvo rôznych výziev od počiatočného plánovania, hľadania ekologicky udržateľného a efektívneho riešenia až po finálne dokončovanie interiérov. Projekt DSS a komunitného centra Leopoldov predstavuje bohatý príklad komplexných riešení pri verejných stavebných projektoch, kde sa často stretávajú rôzne záujmy a kde komunikácia a odborná koordinácia hrajú kľúčovú rolu v dosiahnutí uspokojivého výsledku. Ide o ďalšiu úspešnú realizáciu leopoldovskej radnice, ktorá vzišla z koncepcie rozvoja mesta pod vedením primátorky Terézie Kavuljakovej, popri už známych výstupoch ako nový Mestský úrad a rekonštrukcia knižnice od ateliéru zerozero či rekonštrukcia jaslí od ateliéru BKPŠ. Centrum nedávno prešlo kolaudáciou a my sme spolu s architektom Alexandrom Schleicherom navštívili jeho riaditeľku Ivetu Moravcovú.
Elegantná dvojpodlažná budova sa nachádza v pešej dostupnosti mestského úradu, avšak mimo hlavného ťahu na jednej z bočných ulíc. Ide o rekonštrukciu pôvodného panelového domu zo začiatku 70. rokov minulého storočia. Architekti z ateliéru SPDe sa museli v Leopoldove popasovať s viacerými komplikáciami spojenými s rekonštrukciou, ale aj legislatívnymi prekážkami spojenými s rozmanitými novými funkciami budovy (denný stacionár pre seniorov, krízové ubytovanie, odľahčovacia služba, fyzioterapia). Príbeh tejto rekonštrukcie je cennou inšpiráciou a zbierkou skúseností so zavádzaním nových technológií do panelových štruktúr a testovaním hraníc ekologickej udržateľnosti pri rekonštrukcii.
Prvotný zámer funkčného naplnenia objektu bolo denné centrum pre seniorov, čo je v našom prostredí inovatívna funkcia, ktorá ešte nie je dostatočne známa a etablovaná. Klienti sú v centre iba cez deň, nie sú v zariadení ubytovaní. Prichádzajú ráno, majú zabezpečenú stravu, aktivity a odpočinok v priebehu dňa. Pôvodným zámerom bolo vybudovať aj bázu pre fyzioterapiu a suchú rehabilitáciu, kde sú zastúpené cvičenia a zároveň mokrá rehabilitácia s vaňovými terapiami. Tie sa mali nachádzať v suterénnych priestoroch objektu – bývalej pivnici a garážach. Na druhom nadzemnom podlaží bol zámer zriadiť odľahčovaciu službu a krízové ubytovanie pre mesto. Navrhnuté boli pôvodne dve obytné jednotky, z toho jedna plne bezbariérová. Problém v slovenskom prostredí nastáva v legislatívnych definíciách a tom, čo sa definuje ako sociálna starostlivosť a čo ako zdravotná, čo je chápané ako denný stacionár a čo ako pobytová služba a ako je možné tieto funkcie kombinovať. Vaňové terapie a pobytové časti sa museli teda z projektu (zatiaľ) vynechať.
Komplikácie pri grantovom manažmente s dlhými časovými úsekmi nastávajú vždy, keď sú potrebné akékoľvek zmeny pri realizácii s dlhým odstupom po projektovaní, aj keď môže ísť o potrebné zlepšenia z dôvodu meniacich sa podmienok. Bolo nutné zachovať rovnováhu financií v rámci komplikovaného administratívneho systému, ktorý neumožňoval veľkú flexibilitu. Pre architekta je takáto práca náročná, pretože pri rekonštrukcii už z princípu povahy práce nie je možné so 100 % istotou predvídať rozsah prác. Takisto je bežnou praxou, že pri súkromnom investorovi, na rozdiel od verejnej investície, je možné prirodzeným spôsobom integrovať zmeny počas procesu realizácie oveľa jednoduchšie.
V pôvodnom objekte sa v suteréne nachádzali dve garáže so strmým vjazdom. Ten bol výškovo upravený, stal sa z neho dôležitý prvok priestorovej kompozície konceptu a priestor pred pôvodnými garážami bol premenený na terasu s nástupnom rampou do suterénu. Dom slúžil v minulosti ako stanica verejnej bezpečnosti a neskôr knižnica, ktorá sa v čase presunula k novému mestskému úradu. Vstup bol bariérový a celý objekt bol komplikovane priechodný. Bolo potrebné vybudovať nové prepojenia v objekte a doplniť výťah. Kvôli novej funkcii objektu bolo doplnené vonkajšie požiarne schodisko, ktoré zároveň vytvorilo pútavý vizuálny prvok fasády. Orientačný systém v interiéri pozostávajúci z výrazných farebných, a pritom elegantných grafických prvkov vytvoril dizajnér Marcel Benčík. Projekt riešil komplexnú premenu miesta vrátane nových sadových úprav reflektujúcich novú funkciu a podobu areálu vrátane náhrady chorej zelene. Za krajinárskym návrhom stojí Andrea Prievalská.
Rekonštrukcia tohto objektu bola náročná, no vzhľadom na technické riešenia a implementáciu moderných technológií ju možno hodnotiť veľmi pozitívne. Zásadne sa zlepšili tepelnotechnické parametre objektu, zrealizovala dôkladná izolácia budovy, pričom boli nainštalované tepelné čerpadlá využívajúce hĺbkové zemné vrty. Systém zabezpečuje stropné chladenie a podlahové kúrenie, čo umožňuje udržať komfortné podmienky aj v extrémnych prevádzkových situáciách. Pôvodná konštrukcia panelovej budovy s malými konštrukčnými výškami limitovala možnosti zmien, bolo nutné rešpektovať existujúce prvky, ako napríklad schodisko. Ružová farba pôvodného materiálu terazzo sa stala základom pre farebné ladenie interiéru a farebným signálom v exteriéri v podobe roliet, čo dodáva objektu jednotný a charakteristický rámec.
Pri rekonštrukcii bola rešpektovaná základná nosná konštrukcia budovy, pričom sa odstránili všetky nevyhovujúce časti, ktoré sa nahradili novými výplňovými prvkami. Výzvou bola úroveň schodiska s pôvodnými 60-milimetrovými podlahami, ktoré boli v minulosti pri rekonštrukciách objektu nadbetónované a znížili svetlé výšky miestností aj dverí z pôvodných 1 970 na nevyhovujúcich 1 890 mm. Napriek týmto komplikáciám sa podarilo zachovať časť pôvodnej konštrukcie vrátane schodov. Schodisko bolo obnovované s použitím pôvodného terazza a jeho doplnením na medzipodestách. Pôvodné zábradlie, ktoré malo v minulosti plastové držadlo, bolo obnovené vrátane detailov podľa pôvodných vzorov. Tento prístup zachoval kontinuitu charakteru budovy, aj keď niektoré z týchto prvkov neboli univerzálne oceňované.
Nová výťahová šachta, ktorá prepája všetky výškové úrovne, bola vyhotovená v železobetóne, čím sa zabezpečila jej stabilita a integrácia do pôvodnej štruktúry budovy. Vnútorné priestory boli prispôsobené tak, aby vyhovovali potrebám denného centra vrátane jedálne a odpočinkovej miestnosti. Kvôli náročným požiarnym predpisom bola nainštalovaná nová posuvná protipožiarna stena, ktorá v prípade potreby vymedzí únikovú cestu. Rekonštrukcia napriek komplikáciám priniesla výrazné technologické zlepšenia zabezpečujúce ekologické a energeticky efektívne vykurovanie a chladenie. Výsledkom je energetická efektívnosť v kombinácii s modernými technológiami a so zachovaním častí pôvodnej architektúry, čo prispieva k celkovej kvalite riešenia a budúcej udržateľnosti objektu.
Súčasná riaditeľka centra Iveta Moravcová aj počas našej návštevy dozerala na posledné úpravy interiéru. Klienti sa od januára 2024 v novej architektúre postupne zabývali a môžu tak tráviť hodnotné spoločné chvíle v kvalitnom prostredí pri stálej prítomnosti odborného personálu. Takýto typ zariadení so sociálnymi službami je výrazným odľahčením pre verejné financie, poskytuje komfort klientom i rodinným príslušníkom. Leopoldovský príklad úspešného príbehu navyše profituje z blízkosti miestnej škôlky, detských jaslí a zdravotného strediska. Normy pre zariadenia s pobytovou funkciou si vyžadujú viac priestoru, ale v neposlednom rade aj viac personálu a finančných prostriedkov. Nový druh denných stacionárov je jednou z ciest, ako hľadať efektivitu sociálnych služieb do budúcnosti.
Miesto: Štúrova ul., Leopoldov
Projekt: 2017 – 2020
Realizácia: 2023
Podlažná plocha: 533 m²
Klient: Mesto Leopoldov
Autori: architekti SPDe, Štefan Lichvár, Mária Lichvárová, Michal Petráš, Alexander Schleicher, Petra Schleicher
Spoluautori: Simona Kolimárová, Lea Rollová
Spolupráca: Lenka Petrová, Martina Valentová
Statika: Miroslav Lacko
Zeleň: zelenydesign, Andrea Prievalská
Informačný systém: Marcel Benčík
