Zabudnuté príbehy architektúry: Projektovanie v Piešťanoch počas socializmu

Projektovanie v službách socialistického mesta: Prínos piešťanských ateliérov v novej publikácii
 
Publikácia Architektonická tvorba v Piešťanoch v období socializmu prináša unikátny pohľad na činnosť projektových kancelárií pôsobiacich v tomto západoslovenskom kúpeľnom meste počas druhej polovice 20. storočia. Pôvodný rukopis architekta Ľubomíra Mrňu (1934 – 2023) je doplnený textami historika architektúry Matúša Dullu, riaditeľa Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch Vladimíra Krupu a výskumníčky Lucie M. Tóthovej. Publikácia obsahuje aj kompletnú rozsiahlu bibliografiu architekta Ľubomíra Mrňu, ktorú zostavil Peter Rusnák z Domu umenia Slovenskej filharmónie v Piešťanoch v spolupráci dcérou autora Vierou Mrňovou. Editorkou knihy je Lívia Gažová. Súvisí s predošlou publikáciou (Vý)stavoprojekt, o ktorej sme písali v magazíne Koncept 06. Rovnako ako knihu (Vý) Stavoprojekt Trnava, Trenčín, Piešťany – aj túto treba mať vo svojej knižnici a vo výskume pokračovať!
 
Kolektív autorov zhromaždil a spracoval materiály, ktoré doposiaľ neboli systematicky zverejnené, čím vytvoril cenný príspevok nielen k dejinám architektúry, ale aj k reflexii každodennej praxe projektovania v podmienkach socialistického plánovania. Fenomen, ktorý možno charakterizovať ako „socialistickú projekciu“, je časovo vymedzený obdobím rokov 1948 až 1990. V Piešťanoch sa tento jav prejavoval predovšetkým prostredníctvom samostatne pôsobiacich architektonických ateliérov Zdravoprojekt a Stavoprojekt, ako aj prostredníctvom Centra urbanizmu a architektúry (CUA). Publikácia si kladie za cieľ priniesť základný prehľad o činnosti týchto inštitúcií, a to najmä v doteraz nedostatočne spracovaných tematických okruhoch s rôznou mierou rozsahu a kvality výsledkov.
 
Analýza vychádza z dochovaných archívnych dokumentov, pričom reflektuje aj prípadné straty archívnych materiálov. Ako napovedá samotný názov, ateliér Stavoprojekt disponoval takmer neobmedzeným spektrom činností, ktoré presahovali rámec výstavby zdravotníckych zariadení. Zameriaval sa aj na riešenie individuálnych pracovísk. Ateliér Zdravoprojekt bol zodpovedný za výskum technického vybavenia domácností a obytných budov, pričom mal zároveň overovať výsledky činností tzv. materských pracovísk (resp. spoločností). Absencia dostatočných empirických dôkazov znemožňuje komplexné vyhodnotenie miery, v akej tieto pracoviská naplnili stanovené ciele. Ich existencia ako súčasť širšej infraštruktúry socialistického plánovania však zostáva nepopierateľná.
 
Osobitnú pozornosť si zasluhuje grafické spracovanie knihy, ktoré korešponduje s dobovým kontextom a zároveň je čitateľsky prívetivé. Grafický dizajn vytvoril Peter Chmela, ktorý stojí aj za dizajnom magazínu Koncept. Pridanou hodnotou je bohato ilustrovaný obsah, v ktorom sa stretávajú dobové fotografie, technické výkresy a vizualizácie.
 
Hoci ide o regionálne ukotvenú tému, publikácia prekračuje rámec lokálnej histórie. Odráža spôsob práce projektových tímov, ktoré vo vtedajších podmienkach dokázali realizovať funkčné, esteticky kvalitné a často aj odvážne architektonické riešenia. Zároveň upozorňuje na aktuálnu potrebu dokumentácie a zhodnocovania práce našich predkov. Zobrazuje profesiu projektanta 20. storočia v jej komplexnosti – od tvorivého náboja až po administratívne a ideologické limity doby. Zároveň naznačuje, ako sa tvorivé tímy dokázali v rámci systému pohybovať, nachádzať riešenia a občas aj presadiť kvalitu či progresívne princípy.
 
Architektonická tvorba v Piešťanoch v období socializmu je príkladom poctivého regionálneho výskumu s nadregionálnym významom. Kniha ukazuje, že aj mimo hlavných centier vznikali kvalitné a dodnes hodnotné architektonické diela, ktorých existencia a pôvod zostávali často nepovšimnuté. Pre historikov architektúry, urbanistov, pamiatkarov aj záujemcov o dejiny každodennosti prináša kniha nové podnety a pramene. Zároveň otvára širšiu diskusiu: Akým spôsobom dokumentujeme architektúru nedávnej minulosti? Akú pamäť má naša každodenná infraštruktúra? A prečo je dôležité poznať mená a príbehy ľudí, ktorí sa o ňu zaslúžili? Táto publikácia ponúka viac než len dejiny jednej inštitúcie – je to svedectvo o ambíciách, obmedzeniach a profesionalite ľudí, ktorí formovali prostredie, v ktorom dodnes žijeme.
 

Knihu slávnostne pokrstia 26. marca 2025 o 17:30 v Dome umenia v Piešťanoch. Zakúpiť sa bude dať v pokladni Domu umenia, v Piešťanskom informačnom centre a v Balneologickom múzeu v Piešťanoch. Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

Kniha je posledným rukopisom Ľ.Mrňu. Ing. arch. Ľubomír Mrňa (1945 – 2023) bol významný slovenský architekt a urbanista, dlhoročný pracovník piešťanského projektového ateliéru SPKČ, neskôr Slovenskej projektovej a inžinierskej organizácie (SPO). Podieľal sa na urbanistickom plánovaní a architektonickom formovaní Piešťan počas druhej polovice 20. storočia. V jeho tvorbe dominovali verejné stavby, školské a športové objekty, ako aj riešenia verejného priestoru. Vo svojich návrhoch spájal modernistickú estetiku s praktickými požiadavkami každodenného života. Nevyhýbal sa ani náročným rekonštrukciám či doplnkovým zásahom do historickej štruktúry mesta. Jeho rukopis sa vyznačoval úspornosťou, technickou presnosťou a schopnosťou pracovať v tíme. Bol známy ako poctivý odborník, ktorý svoje povolanie vnímal ako službu mestu. Okrem odbornej práce sa aktívne zaujímal o kultúrny a spoločenský život Piešťan, kde patril medzi rešpektované osobnosti miestneho verejného diania. Bol dlhoročným členom miestnej pamiatkovej komisie, konzultantom pre investičné zámery v meste a zapáleným obhajcom kvalitnej architektúry v lokálnom prostredí. Venoval sa aj edičnej a publicistickej činnosti.